Za volantom

Tento mesiac som do časopisu Beauty & Woman písala o téme, ktorú u nás akosi takmer každý prehliada: ženy a autá. Keď totiž príde na autá a technológie, každý ich stereotypne vyhlási za „mužskú“ tému a so ženami sa o nich nikto nebaví. S autíčkami sa odmalička majú hrať chlapci a dievčatá majú radšej poslušne obliekať bábiky alebo kočíkovať a pripravovať sa tam na ich „úlohu“ v spoločnosti. No nie všetci spadáme do stereotypných rolí a každý sme úplný originál, keď príde na naše talenty, koníčky či záujmy.

Mňa napríklad klasické bábiky nikdy nebavili, aj keď Barbie som obliekala a prezliekala rada. No rovnako ako „stylovanie“ ma bavilo aj pretekanie sa s autíčkami, ktoré sme však doma nikdy nemali, keďže naši mali iba dve dievčatá a dievčatám sa autá predsa nekupovali. Nebola to ich chyba, jednoducho im to nikdy nenapadlo, lebo v oddelení hračiek boli stále pre dievčatá navrhnuté úplne iné veci. Tak som sa s autami chodila hrať k môjmu kamošovi Maťovi cez ulicu. Mal taký super farebný obrázkový koberec s cestami a križovatkami a bohatú zbierku pretekárskych áut. Doma u nás šoférovali odjakživa obaja rodičia, mali sme auto, takže fakt, že budem šoférovať aj ja, bol pre mňa odmalička samozrejmý.

A hoci som do autoškoly išla ako totálny nováčik, lebo rodičia ma predtým „natajnáša“ za volant nikdy nepustili, ako niektorých mojich kamarátov, pokorne si dovolím povedať, že nie som zlá šoférka. Naučila som sa zodpovednosti, trpezlivosti, snažím sa byť na cestách tolerantná, aj keď ma občas niekto naštve, snažím sa predvídať a byť opatrná, no zároveň prirodzene zapadnúť do premávky a aj si užívať jazdu. Nie som príliš pomalá ani príliš rýchla, prebiehanie aj rýchlejšiu jazdu si ale užívam, keď môžem. A hoci som dlho bola z celej našej partie kamarátov jediným dievčaťom, ktoré šoférovalo, nikdy som osobne nemala dojem, že autá patria do rúk hlavne mužom.

Stačí však otvoriť akýkoľvek časopis či pozrieť si motoristický magazín a zrazu ste v inom svete. Len na reklamách na autá je nesmierny nepomer žien a mužov za volantom. Ak sa ženy pri autách aj náhodou objavia, väčšinou majú len úlohu akejsi okrasy, pekného doplnku. V press materiáloch automobiliek sú to takmer vždy muži, ktorí šoférujú, nakladajú veci do kufra, tankujú, zapínajú deti do autosedačky, kempujú… A zdá sa vám pri pohľade von, že naozaj 98% z týchto aktivít robia len muži? My sme v rodine 3 ženy a jeden muž a všetci robíme všetko.

Kvôli článku, ktorý si môžete prečítať v júnovom Beauty & Woman, som hľadala aj rôzne štatistiky či analýzy toho, či stereotypy o ženách a mužoch za volantom môžu byť pravdivé. Zistila som, že na jednej nemeckej univerzite to špeciálne študujú a stabilne im vychádza jedno: stereotypy sú úplná blbosť. Vás nenahnevá, keď si obzeráte nejaké auto a prvé, na čo sa vás predávajúci spýtajú je, či sa vám páči farba, lebo ho majú aj v peknučkej červenej? Mňa to teda vytočiť vie. Nedávno sme kupovali auto a aj keď dizajn ma naozaj zaujímal, keďže pekné veci mám v živote všeobecne rada, nebola to moja jediná ani najväčšia starosť. Aj ja som bola zvedavá na motor, výkon, výbavu, spotrebu a podobné veci. Áno, niekedy sme s drahým riešili rôzne veci, keď on bojoval za „subák“ a ja som povedala, že to je úplná blbosť, ale inak sme sa zhodli takmer na všetkom.

Vedeli ste napríklad, že prvú dlhšiu trasu mimo testovacej dráhy podstúpila práve žena? Bola to manželka Karla Benza, ktorá pár rokov potom, ako jej muž s jej podporou vyrobil prvý automobil, potajomky vytiahla „auto“ (vyzeralo stále viac ako koč) z garáže a vyrazila na cestu k rodičom vyše 100 km ďaleko. Do auta pritom zbalila aj deti a vôbec sa nebála všetkých možných problémov, ktoré si ju mohli nájsť po ceste. A veruže našli. Bertha Benz po ceste musela opravovať takmer všetko, musela niekoľkokrát dopĺňať olej a benzín, ktorý sa ešte nedal zohnať len tak kdekoľvek na benzínke. Ona sa však vynašla a vynálezu svojho muža spravila najlepšiu reklamu, akú len mohla. Dokázala celému svetu, že motorových vozidiel sa netreba báť a že sa budú dať využiť veľmi prakticky v každej domácnosti.

Ako ste na tom vy moje milé? Jazdíte? Máte rady svoje autíčka? Čo je pre vás na nich najdôležitejšie a čo vás naopak príliš nezaujíma?

Nové BMW X2

Tohto slniečkového krásavca som si prvýkrát mohla na chvíľku vyskúšať ešte na konci februára, a odvtedy som sa tešila, kedy si doňho sadnem znovu. Odhliadnuc od jeho dokonalej farby, ktorú som ja vždy videla ako krásne žltú a chlapi v mojom okolí ako zlatú, je to perfektná mašinka a asi moje obľúbené „X-ko“ od BMW. Jeho veľkosť je tak akurát – ani príliš veľké, aby ste sa v ňom necítili stratene a ťažko, ani príliš malé, aby ste sa cítili stiesnene. Nemá obrovský kufor, no jeho 470 l postačí na veľkú batožinu aj všetko potrebné. X2 vyrobili na podvozku BMW X1, akurát ho nadizajnovali trochu športovejšie a elegantnejšie.

X2 zo všetkých SUV BMW nadchla najviac asi kvôli jazdným vlastnostiam, akurátnej veľkosti a dizajnu. Ten je tak podarený, že keď si auto prejdete dookola, zvonku i zvnútra, ťažko nájdete niečo, čo by ste mu chceli vytknúť. Dizajnéri sa tu naozaj vyhrali s detailami – k žltej farbe laku zladili aj lemovanie na sedadlách a koberčekoch či podsvietenie interiéru, na ktorom si okrem žltej môžete vybrať ešte z celej palety ďalších farieb. Mne sa na X2 najviac páčil zadok, ktorý som paradoxne mohla vidieť najmenej, ale krásne nové LED svetlá mu neskutočne pristali. Nesmierne ma bavilo aj originálne otváranie kufra cez otáčacie logo, aké býva aj v pár iných značkách, ale stále ma rozosmeje. A čerešnička na torte je nenápadne nápadné extra logo BMW v zadnom hornom rohu na bokoch auta.

Moja verzia BMW X2 20d mala výkon slušných 140kW, čo ma však zaujímalo ešte viac, bola veľmi priateľná spotreba. Na to, že naše testovacie autíčko malo najazdených len niečo vyše 9000 km a na spotrebu som si vôbec nedávala pozor pri jazde v meste i na diaľnici, vždy sa držala niečo nad 6 l, čo je podľa mňa na nové menšie SUV celkom fajn. O to viac, ak ešte časom trochu klesne (výrobca uvádza priemernú spotrebu na 4,8 l, čo sa mi veľmi nechce veriť, že naozaj dokáže). Cena tejto verzie v základe je cca 42 000 eur, keby ste boli zvedaví.

PS.

Tieto fotky vznikli pri úžasne uletenom pestrofarebnom Hoteli Galeria v Bratislave, kam sa môžete pokojne vybrať na výlet. Okrem toho, že to je dokonalé miesto na fotky tam totiž stretnete aj kopec zaujímavých ľudí :)‘

foto: Tom Loft

outfit: overal – F&F, topánky – ASOS, kabelka – Bershka, šatka – Forever 21