Z druhej ruky

Ak moje blogy čítate trochu dlhšie, viete, že okrem výpredajov a úlovkov z obľúbených módnych reťazcov a suvenírov z výletov, ktoré si väčšinou môžem obliecť nakupujem svoje oblečenie často aj v second handoch. Preto som sa rozhodla vám napísať, ako som sa k sekáčom dostala, čo mám na nich najradšej, ako ešte nakupujem oblečenie či doplnky z druhej ruky a čo robím s tým svojím, ktoré už nepotrebujem.

Hoci môj šatník určite nevyzerá ako ten Chiarry Feragni či Anny Dello Russo, vďaka mojej obsesii krásnymi vecami je permanentne zaprataný až po uši. Skrine si s drahým delíme v pomere 3 k 1, aj keď ja sa ho naoko stále snažím presviedčať o opaku (nebojte sa, väčšinu mojich blogov bežne nečíta, takže som OK). No aj tak mám často dni, kedy sa postavím pred skriňu a plačem, že nemám čo na seba. Nech hodí kameňom prvá, u ktorej to tak nie je! No vidíte. Tak čo s tým?

Keď som bola malá, nemala som nikdy hŕby oblečenia a nové veci som dostávala ako väčšina detí – na sviatky, na Vianoce, mamina nám sem-tam niečo ušila, inokedy som zdedila niečo po staršej sestre. Čo bolo častejšie ako by sa mi páčilo, samozrejme. Takže akonáhle som začala zarábať vlastné peniaze z prvých brigád, viete si asi predstaviť, na čo väčšina z nich putovala – na hŕby tašiek oblečenia, topánok a všetkého krásneho, čo mi jednoznačne zlepšovalo život a každodennú náladu. Stále som mala pocit, že to všetko jednoducho potrebujem a ak som narazila na pekné veci za pár eur – no nekúp to, veď to sa zíde! Až som sa dostala do stavu, že som mala preplnené skrine vecí, ktoré som naozaj nemala šancu vynosiť. Spoznáte to tak, keď pri upratovaní náhodou natrafíte na blúzku, šaty či sveter, o ktorom ste takmer zabudli, že ho máte a jasné, že ste si ho celý rok ani raz neobliekli! Takže vám ho asi ani tak veľmi nebolo treba.

Podobne som sa však namotala na nakupovanie v sekáčoch, ktorých čaro som objavila ešte dávno pred svojimi kamarátkami či spolužiačkami. Je všeobecne známy fakt, že second handy v malých mestách sú vždy lepšie ako tie vo veľkých (tzv. sekáčový paradox), a keďže ja som z poriadne zapadnutého malého mesta, v našich sekáčoch som už odmalička vedela nájsť hotové poklady. Potom prišiel internet a ja som navyše objavila čaro vintage kúskov, ktoré som si začala vo veľkom nakupovať a bola som na ne nesmierne hrdá, aj keď som v celom meste bola jediná, kto moje outfity chápal. Aj toto bezhlavé nakupovanie absolútne všetkého, čo by sa „raz mohlo hodiť“ som ale už musela zastaviť, aj keď to moju peňaženku nezruinovalo.

Posledné roky som sa teda dala na opačný kurz. Snažím sa pravidelne zo skrine vyraďovať veci, ktoré som už na sebe dlho nemala, lebo to pravdepodobne znamená, že ich naozaj nepotrebujem. Predávala som ich cez Facebook aj svoj blog, párkrát som vyskúšala bratislavský Burzoblšák a o mesiac sa chystám na ďalší Bloger Bazár v Satori Stage (10. 3., príďte ma pozrieť!). Pred pár týždňami som dokonca vyskúšala experiment a sčasti blogerský, sčasti hand-made bazár som zorganizovala aj v mojom rodnom Trebišove. A mal veľký úspech, z čoho sa nesmierne teším! A to do veľkej miery vďaka skvelým ženám, ktoré ma prišli podporiť.

Čo sa týka nakupovania, toho sa úplne vzdať neviem, priznávam. Aj na našom bazáriku som si musela spraviť kúsok radosti a odišla som domov s najrozkošnejšou pelikánovou kabelkou (no uznajte!) od Viki, notovou sukňou od Lapkinn a hand-made vecičkami od mojich drahých kamarátok. No pri výpredajoch som sa tento nový rok naozaj krotila a kúpila si len pár naozaj výnimočných kúskov, žiadne veľké nákupy sa nekonali. Dopriala som si však iné veci – moje prvé Hunter gumáky, na ktoré som si už dlho chcela našetriť, no vždy som sa odhovorila, že toľko peňazí za gumáky predsa nemôžem dať! Až kým som nedostala nejaké peniažky na Vianoce a nepovedala si, že to je predsa na darček, a gumáky sú aj pekné aj praktické, však! Náramne sa z nich teším a nosím ich naozaj často, aj keď neprší, no a čo!

A oblečenie sa snažím recyklovať čo najviac. Pred Vianocami som si kúpila niekoľko skvelých vecí v dobročinnom bazári F&F, ktoré každý rok zorganizuje PR agentúra, ktorá naše peniažky venuje dvom detským domovom. Jedna z mojich najobľúbenejších zimných búnd je môj objav zo second handu v Trebišove – táto teplá červená Odd Molly, ktorá sa mi prekvapivo hodí takmer ku všetkému a okrem kamenných obchodov som vďaka jednej skvelej čitateľke objavila aj výborný online second hand www.modabazar.sk, kde som našla svoju vysnívanú károvanú košeľu z tohto outfitu, dokonalú vianočnú bundičku, úžasnú zelenú jarnú bundu River Island, na ktorú sa už strašne teším a kopec ďalších vecí! Ak máte aj vy chuť natrafiť na niečo výnimočné, vrelo ho odporúčam!

Keď som bola školáčka, zvykla som sa modliť, aby som v sekáči či cestou z neho nestretla nejakú spolužiačku, ktorá by sa mi vysmiala, že na drahšie veci nemám. O peniaze ani tak nikdy nešlo, v tej dobe však nikto nechápal, že second handy sú vlastne celkom cool. Okrem toho, že v nich môžete nájsť ozajstné módne poklady, ktoré nikto iný mať nebude, môžete ušetriť a peniaze použiť na dôležitejšie veci, a hlavne – chrániť prírodu. Módny priemysel je jedným z hlavných znečisťovateľov prírody a naším neustálym nakupovaním hŕby nových vecí tomu naozaj nepomáhame. Čím viac teda budeme recyklovať nielen plastové fľaše, ale aj módu, tým lepšie. Pridáte sa ku mne?

 

V tomto outfite som vytvorila ozajstný módny mix:

-bunda je z kamenného second handu

-rifle sú z charitatívneho bazáru F&F

-košeľa je z Modabazar.sk

-gumáky sú HUNTER (nové)

-sveter je GATE a mám ho už asi sto rokov

-náušnice sú z Aliexpressu

-čapica je z Primarku