The City of Music

Koncom mája som sa spolu so skupinkou novinárov vybrala ďalej objavovať krásne Rakúsko. Nášho západného suseda som si v posledných rokoch špeciálne obľúbila – z Bratislavy to máme na skok na veľa miest, kde sme ešte neboli a aj blízko za hranicami je vždy čo objavovať na krátke výlety.

Tentoraz ma však cesty zaviedli o niečo ďalej a počas 4 dní som stihla prejsť hneď tri rôzne miesta – Salzburg, Linz a slnečený Burgenland, ktorý je hneď za našimi hranicami. Naše cesty začali v historickom Salzburgu, kde som predtým nikdy nebola a vždy bol niekde na mojom bucketliste. Stačil mi deň a do mesta pod Alpami som sa úplne zamilovala.

Na objavovanie všetkých pamiatok a zákutí sme nemali príliš veľa času, no do karát nám hralo, že Salzburg je pomerne kompaktné mesto s akurátnou turistickou veľkosťou. K väčšine hlavných pamiatok sa dostanete pohodlne peši, a ak chcete vidieť viac, môžete si na mnohých miestach požičať bicykel, ktorými to v Salzburgu doslova kvitne. Bicyklov tu uvidíte toľko, až sa budete sami seba pýtať, či ste naozaj len v Rakúsku a nie o pár krajín ďalej niekde v Amsterdame. Na hlavnej stanici oddychujú na hustých stojanoch na každej strane malého námestia hneď v niekoľkých poschodiach, nájdete ich pri každom hoteli, pamiatke, na mostoch, v meste i pri domoch mimo centra.

Nábrežie rieky v centre Salzburgu

Čo sa týka dopravy, naša skupinka do Salzburgu cestovala pohodlne vlakom z Viedne, do Viedne zas dobrým moderným vláčikom z bratislavskej stanice Petržalka. Autom to je z Bratislavy 380 km, asi 3,5 hodinky, zo zvyšku Slovenska samozrejme dlhšie, podľa toho kde štartujete. Ak chcete cestou napríklad pracovať, odporúčam vlak, ktorý má wifi aj pohodlné sedenie, keď vás však bavia scenérie po ceste a chcete ísť svojím tempom, vyberte sa sem pokojne autom.

Keď som sa balila na rakúsky výlet, jediné miesto, kde som hneď vedela, čo si oblečiem, bol práve Salzburg. Pri myšlienke na Mozarta či Sound of Music, ktorý sa tu natáčal, mi hneď padla do oka moja „hudobná“ midi sukňa, ktorú som si v zime „adoptovala“ na blogerskom bazáriku v Trebišove od drahej Lindy – Lapkinn. Zobrala som ju teda hneď na zaslúžený výlet a poviem vám, tieto tématické outfity majú niečo do seba 🙂 Noty na sukni lákali pozornosť na každom kroku a ja som sa cítila úplne vo svojom živle. A hudbu bolo v Salzburgu naozaj cítiť všade. V davoch turistov pod žltým Mozartovým domom, v starých uličkách mesta, kde na nás Mozart na guliach a bonbonierach vykukoval z každého výkladu i pod Mozartovou sochou, kde celú sezónu stojí krásne čierne piano, ktoré si turisti a okoloidúci môžu kedykoľvek požičať na kúsok umenia. Cez víkend mesto žilo koncertami klasickej hudby takmer v každom paláci, na hrade i v reštauráciách, v hotelovom lobby nás zas zakaždým vítal ďalší hudobník za klavírom.

Rodný dom W. A. Mozarta

 

Salzburg však bol pre mňa mestom množstva malých zábavných a príjemných prekvapení. Zatiaľ čo jeho uličky vo mne vyvolávali pocit talianskych prechádzok vďaka architektúre a záhradám, ktoré sa často inšpirovali práve Talianskom, majestátne hory v pozadí, ktoré vytvárali nenápadnú prírodnú tapetu každého výhľadu nám pripomínali, že sme stále v zelenom Rakúsku. Ani tie množstvá žien a mužov v dirndloch by mi k tomu nebolo treba. Ale aj tie boli. A bolo ich dosť. Iba v Salzburgu sa vám môže stať, že natrafíte na partiu oddychujúcich „Mozartov“ na prestávke pri fontánke pred pravdepodobne najstaršou reštauráciou v Európe alebo na svete. A iba tu namiesto tradičných levov a koňov nájdete v parku sochy bájnych jednorožcov.

Dokonca ani tie zámky tu nie sú len také hocijaké. Naša prvá zastávka smerovala kúsok za centrum, na opačnú stranu hradného kopca, do zámku Hellbrunn. Napriek jeho pekelnému názvu Hellbrunn slúžil ako akýsi dobový zábavný park vtedajšieho slávneho salzburského Arcibiskupa Marka Sittika. Ten sa jedného dňa rozhodol, že nudy v oficiálnych sídlach bolo dosť, a že potenciál svojho najnovšieho zámku využije naplno. A tak v celej krásnej záhrade okolo Hellbrunnu dal vychýreným architektom a umelcom za úlohu postaviť sériu záludných, no krásnych a vtipných fontán a vodných diel v tých najnečakanejších podobách. Zvieratá, legendárne bytosti, škriatkovia, nájdete tam všeličo. A hlavne to, na čo isto nebudete pripravení. Na jednom konci záhrady dal arcibiskup postaviť veľký kamenný stôl aj so sedením, ku ktorému svojich prominentných hostí pozýval na záhradné posedenie – piknik. A zatiaľ čo si hostia spokojne vychutnávali vínko či ovocie, prešibaný biskup nenápadne zapol kohútik a hostí od stola nečane vyhnal silný prúd vody, ktorý striekal priamo z ich stoličiek a všade okolo stola. Bol to fakt vtipálek. Návštevníkov dodnes prekvapí nečakané osvieženie pri ich prechádzkach či napríklad pri fotení rôznych sôch – voda strieka z parohov jeleňov na stene i z mytologických gréckych bohov a bohýň. Voda však na tomto mieste vládne všetkým a všetkému. Poháňa jedinečné vodné divadlo v prekrásnej gréckej jaskyni vyskladanej morskými mušľami, ale aj okolo 200 rôznych figúrok v originálnom organovom divadle, ktoré znázorňuje život v barokovom meste.

Hellbrunn bol jednoznačne jedným z tých miest, ktoré by ste určite nemali obísť nielen v Salzburgu, ale ani v celom Rakúsku. Lebo podobné ozaj nikde nenájdete. Je tam kopec srandy, ktorú vymysleli ešte v 17. storočí a vy sa nebudete stačiť čudovať, ako im toto preboha napadlo. A prekvapenia sa vonku vôbec nekončia. V expozícii na zámku nájdete niekoľko zaujímavých miestností s umením, príbehmi a interaktívnymi dielami, vypchatého bieleho jednorožca (áno, aj tu) a moju obľúbenú husľovú miestnosť. Neviem ako ju nazvať, no môžete ju vidieť na fotkách, ktoré vám napovedia viac ako ja. Malá miestnosť s prekrásnymi freskami a maľbami od podlahy až po strop, ktorej dominujú biele husle a od nich sa tiahnuce noty až do neba. Absolútna nádhera!

Namiesto večerného koncertu v Schloss Mirabell som sa rozhodla radšej preskúmať Salzburský hrad na kopci, ktorý vidíte hádam z každého kúta mesta. Tento nádherný hrad nikto nikdy nedobil, sídlili v ňom salzburskí arcibiskupi – vládcovia, a môžete z neho vidieť celé historické centrum uložené medzi kopcami i krásne zasnežené kopce Álp na opačnej strane. Na niekoľkých terasách môžete pozorovať západ slnka, vychuntať si večeru v jednej z reštaurácií alebo si spraviť milión fotiek s tou najkrajšou tapetou, ako ja. Na kopec vás mimochodom vyvezie rýchla malá zubačka, podobná tým v našich Tatrách.

Po zíjdení z hradu hneď za rohom nájdete spomínanú (vraj) najstaršiu reštauráciu v Európe Stiftskeller St. Peter’s, o ktorej najstaršia zmienka pochádza z roku 803! Nachádza sa v priestoroch katedrály Sv. Petra, od ktorej dostala aj svoje meno a niekedy v nej vítali hostí benediktínski mnísi. Dnes tu nájdete nesmierne štýlovú, prekrásnu reštauráciu s niekoľkými miestnosťami, ktorým dominujú starobylé klenby a trámy, no okrášľuje ju množstvo zelene, kvetov a mäkké svetlo v rôznych podobách. Ja som sa zamilovala na prvý pohľad. Kúsok od reštaurácie na ďalšom malom námestí nájdete najstaršiu cukráreň, v ktorej prvýkrát vyrobili legendárne Mozartove gule –Fürst Konditorei. Nie, nie tie červeno-zlaté, ktoré nájdete na každom letisku v každom rakúskom darčekovom obchode. Tie pôvodné sú strieborno-modré, je na nich nápis Original Mozartkugel a môžete ich kúpiť výlučne na dvoch miestach v Salzburgu, nikde inde. Vznikli v roku 1890 a vyrobil ich cukrár Paul Fürst na počesť salzburského rodáka Wolfganga Amadeusa Mozarta, ktorý ešte v tom čase nebol veľmi obľúbený.

Furst Konditorei
origiálne Mozartove gule a iné dobroty
Zrejme prvá reštaurácia v Európe, možno aj na svete St. Peter’s.