Summer Fiesta in Slovenia, Day 1

Novinárskych a blogerských výletov som už zažila niekoľko a každý z nich ma dokázal neuveriteľne nadchnúť a dobiť inšpiráciou a novou energiou. Keď som však dostala pozvánku na trip do Slovinska s Ford Slovensko, vedela som, že to bude o to väčšia zábava. Stále, keď sú v niečom zapletené autá, je to väčšia sranda ako zvyčajne, o to viac, že sme si z press tripu urobili babskú jazdu ako sa patrí!

foto: Ford Slovensko

Na parkovisku v Bratislave som sa stretla s parádnou ženskou partičkou – Lindou (Lapkinn), Luckou (Lucypug), Saškou, Dankou z EMMY, Dankou (Akadémia krásy) a našou šarmantnou vedúcou výletu Soňou, ktorej šoférske schopnosti dodnes obdivujem. Všetky natešené, vysmiate a pripravené na zážitky sme sa vybrali na cestu do Ľubľany, kde sme si dali našu prvú zastávku. Dorazili sme až večer, no horúci letný vzduch nám doprial dokonalú nočnú prechádzku mestom. Priznám sa, vôbec som netušila, čo môžem od Ľubľany očakávať, okolo slovinského hlavného mesta som vždy len prefrčala po diaľnici smerom k moru… Akonáhle sme však vystúpili z taxíka v historickom ceste, zamilovala som sa.

foto: Ford
foto: Ford

Foto: Lapkinn.com

Ľubľana ma očarila v noci a neskôr aj cez deň – jej ulice pulzovali mladou energiou, budovy zas rozprávali dávne príbehy. Na mnohých miestach som sa cítila ako v malom Taliansku, inde ako doma v Bratislave či Košiciach a to množstvo bicyklov mi zas neustále pripomínalo obrázky žo Škandinávie. Ľubľana sa v roku 2016 stala European Green Capital, takže zelené technológie a snahu o ekologickejší mestský život tu vidieť naozaj na každom kroku. Na rozdiel od Bratislavy tu máte praktické stojany na bicykle hádam na každom metri, je tu zavedený organizovaný systém na požičiavanie bicyklov, pri cestách sú nabíjačky na elektromobily a v uliciach napriek historickej zástavbe stále veľa zelene, najmä blízko rieky Ljubljanica, ktorá preteká stredom mesta. Napriek tomu, že v Ľubľane žije iba 288 000 obyvateľov, podobá sa viac na Bratislavu a Viedeň než na menšie mestá, i keď všade dôjdete celkom rýchlo. Ja som sa špeciálne zamilovala do mnohých mostov, ktoré vedú cez pokojnú rieku – jeden širší, druhý užší, starý, presklenne moderný, ozdobný i minimalistický. Jeden z nich sa dokonca volá Dračí most, sedí na ňom niekoľko drakov a spája sa s ním veľa legiend. Jedna z nich hovorí, že keď po moste prejde panna, draky zavrtia chvostami – táto sa mi zdala najvtipnejšia, no uznajte!


Ľubľana má čarovne prímorskú atmosféru a teplú klímu, no pobrežie je od nej vzdialené približne ďalších 80 km. K 42 kilometrom slovinského pobrežia sa však bez zápch dostanete coby-dup vďaka dobrým (i keď celkom drahým) diaľniciam. My sme sa do našej ďalšej zastávky – centra plážového života v Slovinsku, mesta Portotož – vybrali už na šikovných malých Fiestičkách. Keď nám povedali, že si môžeme vybrať z 3 rôznych verzií, jasné, že sme si s Lindou vybrali tú najštýlovejšiu – vo výbave Vignale, i keď v jednoduchej čiernej farbe. Tá nám zvnútra ale vôbec nevadila, užívali sme si jazdu v kožených sedačkách a výhľad z krásnej panoramatickej strechy (vedeli ste, že ich dávajú aj do takýchto maličkých áut?). Naša prvá Fiesta mala síce len 1-litrový benzínový motor, na diaľnici i do kopca však ťahala absolútne spokojne a bez zaváhania. Keďže nám ale organizátori nadelili manuálnu prevodovku, hranie s techlogickými hračkami a strechou som musela nechať viac na Lindu na vedľajšom sedadle, zatiaľ čo ja som spomaľovala a zrýchľovala v zápche. Napriek plným cestám nám to ale išlo odruky, za čo môžeme určite poďakovať skvelému playlistu (ktorý bolo radosť počúvať cez prémiové repráky B&O Play), ktorý nám pripravili vo Forde, a určite aj bezchybnej navigácii.

foto: Ford

foto: Ford

foto: Lapkinn.com

Tá nás cestou k moru doviedla aj na nenápadné parkovisko popri ceste, až sme rozmýšľali, čo tu asi od nás chcú. Nakoniec sa z nenápadného miesta vykľula tá najkrajšia prírodná tapeta, akú sme si vedeli predstaviť a dokonalé pozadie na krásne fotky. Áno, vedeli, čím blogerky potešiť 🙂 Výhľad sa nachádza pri obci Črni Kal a vidíte z neho nielen okolité kopce a lesy, ale i veľký viadukt diaľnice, ktorý zaujímavo zapadá do prírodnej scenérie. Odtiaľ nás už čakalo len cca 60 km k pláži, a keďže sme sa na more tešili asi najviac, dupli sme na plyn. Inak, vedeli ste, že už aj v takých maličkých modeloch, akým je Fiesta, môžete mať všetky technické vychytávky z prémiových áut? My sme v tej našej našli LED svetlá, adaptívny tempomat (aj keď s manuálom to nie je úplne najlepšia kombinácia), udžiavanie v jazdných pruhoch, sledovanie slepého uhla, automatické parkovanie, parkovaciu kameru, skvelé prepojenie s iOS aj Androidom na mobile… Fiestička už dávno nie je len chutným autom pre manželku či deti, s ktorým sa dobre parkuje. Je to dizajnová i technologická vychytávka, s ktorou sa naozaj môžete pochváliť kamošom 🙂 Teda, ja by som to určite robila…

foto: Ford


foto: Lapkinn.com

 

Obed nás počas nášho prvého dňa čakal v ďalšej z rozprávkových oblastí Slovinska – uprostred hôr Slovinského Krasu. Je to niečo ako Slovenský raj, len s viac skalami a podzemnými prameňmi. Dedinka Vipava vyzerá ako malé Toskánsko – máte tu úplne všetko: slnkom zaliate vinice, majestátne kopce, romantické dedinky a domy zo svetlého kameňa, dobré víno, skvelú kuchyňu a tipujem, že tu natrafíte aj na celkom veľa Talianov. My sme však v prekrásnej reštaurácii Majerija natrafili skôr na Slovenku, ktorá tu pracuje už niekoľko rokov, takže sme sa instantne cítili ako doma. No je tu trochu krajšie, ako u nás doma, to sa nedá zaprieť. Terasa pod zelenými stromami v objatí kamenných múrov, drevené stoly a stoličky ozdobené kytičkami hortenzií a slnečníc, výhľad na celé okolie ponad bylinkovú záhradu… a domáca lama. Tú podľa majiteľa priniesli z Brodwaya, no ktovie, hviezdne kvality určite mala.

Po „pristátí“ v Portoroži a krátkom kúpacom „záťahu“ s dievčatami na pláži sme sa vychystali na večeru, ktorá nás čakala v pôvabnom mestečku Piran o pár kilometrov ďalej. Keďže nás však cestou chytila letná morská búrka, romantická plavba loďkou bola o niečo adrenalínovejšia a mokrejšia, ako sme čakali 😀 Z nálady nám to však neubralo, na palube bol schnaps na zahriatie a v prístave nás čakal čerstvý Aperol, takže o zábavu bolo postarané. Hoci nám večera v Pirani a prechádzka mestskými uličkami veľmi nevyšli, užili sme si aspoň prekvapko, ktoré nás čakalo na hlavnom námestí, v obkľúčení pestrofarbných domov ako z detskej skladačky. Najprv sme počuli iba hudbu. Rytmické africké tóny dokonale dopĺňali dramatickú atmosféru bleskov a hromov v pozadí. Vtom zrazu z ničoho nič začala veselo tancovať jedna pani. Hovorím si: v pohode, ľudia sú tu milí, uvoľnení, možno začneme nejakú párty. Do toho sa k nej ale pridala ďalšia. A ďalšia. A všetky tancovali rovnako. Keď som si za nimi všimla malú bordovú Fiestičku, konečne mi došlo, že to asi nebude náhoda a zabávala som sa o to viac 🙂

foto: Ford

Večera nás nakoniec našla v peknej morskej reštaurácii Primorka pár kilometrov za Piranom, hneď vedľa soľných polí, ktoré tu existujú už od roku 804! Soľ sa tu vyrába úplne starou tradičnou technológiou, len pomocou rúk a tradičných nástrojov – žiadne veľké stroje, fabriky ani továrne. Keby sme prešli ešte kúsok, ocitli by sme sa opäť v Izole, ktorú som vám ukazovala len nedávno po našom rýchlom letnom výlete

A ak ste sa dopracovali až sem, čaká vás bonusové video 😉