Sea, Pizza & Sunsets

Every year about May and June people all around me start asking me where am I going for a holiday. To be completely honest, I haven’t been for a proper big holiday for ages, I almost forgot what it looks like. Really. 10 or 14 days of doing nothing? What is it? Well, this year isn’t any different, since our priorities are again elsewhere, but since Peter and I both adore Summer and swimming in the sea, we jump on any tiny opportunity we might have to enjoy a little time in the sun.

Každý rok približne okolo mája a júna sa ma ľudia z každej strany pri rôznych príležitostiach začínajú pýtať, kam idem na dovolenku. Minule som o tomto čítala blog o Stylemon, a celkom ma to pobavilo, keďže u mňa je to dosť podobne. Keď mám byť úprimná, na poriadnej dovolenke som nebola už roky, takmer som už zabudla, ako taká veľká dovolenka vyzerá. Naozaj. 10 alebo 14 dní bez práce, stresu a povinností? Čo to je? Tento rok nebol výnimkou, keďže naše priority boli opäť inde, ale keďže s Peťom obaja milujeme leto a plávanie v mori, zoberieme každú aj najmenšiu príležitosť užiť si aspoň pár dní na pláži. 

This year our choice went to Trieste, which is the closest part of Italy to us, yet still it’s by our beloved Adriatic Sea. Just. I’ve been to Trieste by myself the first time, 2 years ago, in search for great coffee. The second time I took Peter there last year just to enjoy a little bit of Italian city architecture and food for an afternoon, but each time I thought: „it would be so great to come here in Summer for an actual vacation“. So we did and we took a couple of closest friends with us. We found an Airb’n’b apartment in Muggia, a small town at the edge of Trieste, overlooking the big port of Trieste and the shining lights scattered around the hills. The owner told us that beaches were better down the coast in Slovenia, so since we only had a few days, we went exploring right away.

Naša voľba tento rok padla na mesto Terst/Trieste, ktoré je najbližším kúskom Talianska k domovu a stále leží pri našom obľúbenom Jadrane. Len tak-tak, ale predsa 🙂 V Trieste som prvýkrát bola sama asi pred 2 rokmi, keď som bola na misii za dobrou kávou. Druhý krát sme sa tam vybrali spolu s Peťom minulý rok, aj keď len na skok, na dobré špagety a kúsok talianskej architektúry. Zakaždým, keď som sa tu objavila, som si však hovorila, aké skvelé by bolo prísť sem v lete aspoň na pár dní. Tak sme do auta zbalili pár dobrých priateľov, plavky a nafukovačky, našli ubytko cez Airb’n’b v Muggii, maličkom mestečku na okraji Trieste a výhľadom na obrovský prístav a svetielka roztrúsené po kopcoch v zálive. Majiteľka apartmánu nám povedala, že pláže na kúpanie sú lepšie kúsok nižšie po pobreží v Slovinsku, a keďže sme na výlet mali iba 3 dni, hneď sme sa vybrali ich objavovať. 

(dress – Calliope, sandals – Deichmann, bag – Aliexpess.com)

View from the only European square open towards the sea – Piazza d’Unita in Trieste

Coffee in Trieste is a must.

In the hot evening we couldn’t resist a cocktail, especially one named the Batman Cocktail. Who could? 

Thanks to BMW Slovensko, we had the best ride on our trip, a spacey white BMW X4. Although it looked a bit muscly in the small Italian streets among the cute little Fiat 500s and Mini Coopers, it was extremely comfy on the highway, not to mention the times we got lost in Slovenian vineyards by the coast (yes, that could happen.) One moment the road was OK, the next, just.. poof. It disappeared into the vineyard. The back camera and Xdrive (4×4) came in very handy then 😀 I also still have no idea how people pack their things into cars like Fiat 500, since we easily filled up the trunk of X4 between ourselves 🙂 Ok, it’s true that we took just about EVERYTHING we could think of, but still.

Vďaka BMW Slovensko sme opäť mali na výlet tú najlepšiu výbavu – priestranné a silné BMW X4. Hoci v úzkych talianskych uličkách popri miniatúrnych Fiatoch 500 a Mini Cooproch vyzerá nemotornejšie a svalnato, na diaľnici (ktorá vedie od Bratislavy až priamo k Trieste či Koperu) bola X4 nesmierne pohodlná a bezpečná, nehovoriac o momente, keď sme sa akosi stratili v slovinských viniciach na pobreží (áno, aj to sa môže stať.). V jednej chvíli sme išli po normálnej obecnej ceste, v druhej sa cesta zrazu stratila…poof. Jednoducho zmizla vo vinici. Zachránila nás len zadná cúvacia kamera a pohon XDrive (4×4) 😀 Okrem toho naozaj netuším, ako sa ľudia dokážu zbaliť do takého chutného Fiatu 500, keďže my sme bez problémov na predĺžený víkend zaplnili kufor X4 (a to nebol vôbec malý). Dobre, je pravda, že sme so sebou vzali asi VŠETKO čo nám napadlo, ale aj tak.

Vineyards in Slovenia, in the background the bay of Trieste.

(shorts – F&F, top – F&F, hat – Primark, flip-flops – F&F, necklace – Mango)

Anyway, back to our trip. I’ve only been to Slovenia via it’s highways before, so I was really curious to see its compact coast (it only goes on for about 40 km). We started at the Italian border (which is basically an OMV gas station) and our first stop was a little town of Ankaran, where we, ironically, had our first portion of pasta and pizza on the trip. But you know, with open borders, you just don’t recognise different countries so easily and Europe quickly feels like home. I loved the fact that we set out on a highway in Bratislava and got off right at Trieste, travelled on to Slovenia and didn’t even need to change currency. I hate exchanging money… I’m a EURO fan all the way.

Každopádne, späť k nášmu výletu. V Slovinsku som bola predtým iba na diaľniciach, takže som bola naozaj zvedavá, ako vyzerá slovinské pobrežie (aj keď má iba okolo 40 km). Cestu sme začali na slovinsko-talianskej hranici (ktorú dnes tvorí len čerpacia stanica OMV) a naša prvá zastávka bola v mestečku Ankaran, kde sme si, ironicky, dali prvú pizzu a cestoviny nášho tripu. No s otvorenými hranicami je to tak – idete a idete a ani si nevšimnete, že ste zrazu v inej krajine, Európa je zrazu jedným veľkým domovom. Nesmierne som si užívala, že odkedy sme vošli na diaľnicu v Bratislave, cez Rakúsko, Taliansko či Slovinsko sme si nikde nemuseli ani len zmeniť peniaze. Ja som veľký fanúšik Eura, čo vám poviem. 

After dinner we found a beach at the bottom of a camping in Ankaran, where we enjoyed empty evening promenade and the most romantic first swim in the sea this year. We swam calmly by the sunset, joined only by lonely little boats and seagulls. Beach in Ankaran is relatively long and the water is nice and clear, but there is no loose access to the water, you need to get in by a ladder, steps from a pier or jump. Plus you’ll probably be joined by lots of campers all day. The next day we set out to explore more of the coast, so we followed the road from Ankaran to the city of Koper and on to a little town of Izola, where we found a lovely town beach with the views of bays and open sea, finally. The sea was incredibly beautiful, emerald green and turquoise, thanks to the rocky access, but it was much easier than the Ankaran beach. I loved the little private port with beautiful sailboats and yachts named after wives or places and especially the view of the historical town centre on the edge.

Po večeri sme v Ankarane našli pláž na konci veľkého kempu, kde sme si na chvíľu užili krásnu večernú pokojnú promenádu a asi najromantickejšie plávanie v mori, prvé v tomto roku. Kúpali sme sa pokojne pri nádhernom ružovom západe slnka, spoločnosť nám robili len ticho sa hojdajúce plachetnice a loďky a biele čajky. Pláž v Ankarane je celkom dlhá a voda je tu pekná a čistá, no prístup do nej nie je úplne jednoduchý. Do mora sa vchádza buď z móla alebo z betónovej pláže po schodíkoch a rebríkoch, nenašli sme tu pozvoľný vstup (iba žeby bol ešte niekde ďalej, kde sme sa nedostali). Ďalší deň sme sa vybrali objavovať znova, tentoraz sme pokračovali z Ankaranu cez mesto Koper do ďalšieho menšieho mesta Izola, kde sme našli krásnu mestskú pláž s výhľadom na zátoky a otvorené more (konečne nie do obchodného prístavu). More tu bolo neskutočne čisté a krásne, smaragdovo-tyrkysové, aké vie byť inde iba v Chorvátsku. Prístup doň je na niekoľkých miestach cez štrkovo-kamenistú pozvoľnú pláž alebo zo skál, je však oveľa priateľskejší ako v Ankarane. Ja som si veľmi užila výhľad na krásny malý osobný prístav s plachetnicami a jachtami pomenovanými po manželkách či miestach a živú tapetu z historického centra mestečka.

Posledný deň sme strávili „doma“ v Muggii, kde bolo napodiv neuveriteľne čisté more, berúc do úvahy obrovský prístav len kúsok odtiaľ. Pláž vedľa komplexu Porto San Rocco bola dostatočne veľká a pohodlná a aj v nedeľu sa tu dalo pokojne nájsť miesto pri vode. Výhľad na nákladné lode nakoniec má niečo do seba, fascinoval nás počas celého dňa, ešte viac, keď sa človek obzrel okolo a dostal ho do kontrastu s prekrásnou historickou farebnou benátskou architektúrou v našom okolí 🙂 

Port in Muggia.

Our lunch at the beach bar by Porto San Rocco in Muggia.

I was enchanted by the beautiful blooming oleanders everywhere – on a beach, by the road, in the city… Amazing!

Well, when in Italy…