Red Riding Hood

Červená sa do mojich archívov asi zapíše ako moja farba tejto zimy. Okrem toho, že ju najradšej nosím na perách som v decembri v jednom second hande objavila teplú červenú bundu, ktorá mi robí spoločnosť takmer každý deň, na Vianoce som si urobila radosť svojimi prvými HUNTER-kami v živote, po ktorých som naozaj veľmi túžila a nejakou zvláštnou náhodou som k nim dostala ešte aj vytúženú novú kabelku od Cath Kidston. Sú to všetko malé veci, no keď sa mi do rúk navyše dostal tento nádherný červený Ford Focus 1.5 TDCi, vedela som, že to bude osud.

Po novom Focuse som pokukovala už zopár rokov, asi odkedy vyšla jeho najnovšia verzia s novou forďáckou maskou, ktorá mi ešte stále pripomína luxusný Aston Martin. Keď sme s Peťom rozmýšľali nad novým autom, Focus sa tiež dostal na náš shortlist – mal dobrú veľkosť, dobré motorizácie, fajn výbavu a ešte k tomu aj vyzeral skvelo. Nakoniec to však u nás vyhrala väčšia Insignia od konkurencie, a my sme sa tak vo Focuse nikdy ani nepreviezli. Až doteraz. Krásneho Fordíka vo vášnivej farbe „Racy Red“ sme zobrali na poriadny výlet – do Vysokých Tatier, presnejšie do Ždiaru, kde sme si užili fantastický zimný slnečný víkend.

Z Focusu som sa ale tešila ešte dávno predtým, ako sme vyrazili. Tento pánko vás totiž ohúri na prvý pohľad. Je tak trošku ako mladý štýlový 20-ročný chalan, plný sebavedomia a energie, hľadajúci len kopec zábavy a peknú babu, s ktorou si môže užívať život. Náš Focus k nám totiž prišiel síce s naftovým motorom (88 KW/ 120 k), no v športovej a nesmierne štýlovej výbave ST line, ktorá mu dodala obrovskú dávku sexepílu. (Keby ste chceli podobnú kombináciu, vraj sa takto sériovo u nás nepredáva, iba s iným motorom). Náš Focus teda vyzeral športovo a drsňácky, pod kapotou ale nemal vyslovene športový motor – mali sme tam klasický 1,5 l diesel, ktorý však vďaka krútiacemu momentu 300 Nm a zrejme aj nízkej hmotnosti vedel na ceste vystreliť ako píla. Úprimne, aj keď sa snažím v tomto zlepšovať, ešte stále som sa nedostala do štádia, kedy by som vám vedela vysvetliť, prečo presne sa mi na ktorom aute ide lepšie než na inom alebo prečo tak dobre pridáva. Okrem objemu motora a prevodovky chápem len základné zásady fyziky, no čo vám viem s istotou povedať je AKO sa mi na aute išlo. A na tomto Focuse to bola zábava od prvej chvíle.

Najprv si ma získali lesklé čierne disky (ktoré sa mi ešte pred fotením zašpinili od soli, ako vidíte), pútavá čierna strecha, čierny „gril“ chladiča či krásne čalúnenie sedačiek prešívaných červenou niťou. Keď som vyrazila na cestu, začalo ma nesmierne baviť, s akou ochotou a ľahkosťou vie Focus vystreliť z miesta a vyraziť za zážitkami. Už od nízkych otáčok mal pekný výkon a napriek tomu, že bežne jazdím na 2-litrovom diesli som ani na chvíľu nepocítila rozdiel vo výkone. Aspoň nie v meste a na okreskách, na diaľnici sa už jeho divokejšia povaha trošku skrotila a Focus si spokojne jazdil až do cieľa. Neprekvapili ho náhle prekážky ani potreba pridať.

Na to, že Focus sa zaraďuje do nižšej strednej triedy v ňom bolo toľko výbavy a vychytávok, že by vás to ľahko pomýlilo. My sme si na ceste užívali sledovanie slepého uhla, automatické prepínanie svetiel, asistenta rozjazdu do kopca, elektrické nastavovanie sedadla či veľmi múdru a nápomocnú navigáciu, s ktorou môžete aj rozprávať. Tak sa z vášho auta razom stane šikovný Kitt, ktorý vás dovedie presne tam, kam si poviete. V tatranských mrazoch sme zas nesmierne ocenili vyhrievanie predného aj zadného okna a ja najmä vyhrievané sedačky, bez ktorých už do hôr ani nechcem ísť. Ford okrem toho patrí do skupiny značiek, ktorá je vybavená najnovšou bezpečnostnou vychytávkou, ktorá bude od tohto roku povinná pre všetky nové autá – núdzovým volaním, ktoré záchranárov upozorní a pošle priamo k vášmu vozidlu v prípade nehody. Systém sám vyhodnotí, že pravdepodobne potrebujete pomoc a ak nie je nikto nablízku, môže vám napríklad aj zachrániť život.

V Ždiari počas našej návštevy poriadne mrzlo, a tak sme našu Racy Red rýchlo premenovali na Icy Red, keďže náš Focus bol takmer nonstop pokrytý vrstvou bieleho mrazu. Na bielom pozadí Belianskych Tatier mu to však nesmierne pristalo, čo poviete? A ja som bola veľmi hrdá, že nás tento malý kamoš bezpečne podržal na mrznúcich aj zasnežených cestách a serpentínkach na Slovensku aj za poľskými hranicami.