Reality vs. Instagram

Blogovanie sa z ozajstných blogov ako je tento už dávnejšie presunulo vo väčšej miere na sociálne siete, ktoré sme si všetci obľúbili. Zostávame cez ne v kontakte so svojimi blízkymi i priateľmi a pre nás blogerov sú sociálne kanály špeciálnou príležitosťou spojiť sa priamejšie s vami, ktorí naše výtvory sledujete. Môžeme si pokecať, môžete nám napísať, čo si myslíte, poslať nám obrázok, poradiť sa, my sme zas radi, že na váš feedback môžeme rýchlo reagovať a že máte jednoduchý spôsob, ako sa s nami spojiť. Nebudem negatívna a úprimne priznám, že mám Facebook a Instagram rada, inak by som sa asi ani s blogovaním neobťažovala. Nevyužívam ich však len pri blogu, ale veľmi veľa aj v práci, keď niečo alebo niekoho hľadám či potrebujem rýchlo poradiť. Stále sa tam dozviem niečo zaujímavé, inšpirujem sa a môžem aj ja so svetom zdieľať všetko zaujímavé, na čo natrafím.

Pravdou však je, že nie všetko, čo vidíme cez sociálne siete, úplne zodpovedá realite. Podobne, ako to niekedy bolo s tradičnými médiami, sa dnes ľudia prehnane upli na Facebook a Instagram, aby im dával návod, čo robiť, čo čítať, čo si obliecť, ako žiť. Aj ja to robím, nebojte sa. Dôležité je však pri každom obrázku a statuse, ktorý uvidíme myslieť na to, že všetko na internete je len pozlátko. To najkrajšie, najlepšie, najzaujímavejšie, najprekvapivejšie čo ľudia vo svojich životoch našli. Pri skrollovaní mojím Instagram feedom mám niekedy pocit, že všetci okolo mňa nonstop cestujú po svete a zažívajú neuveriteľné veci. Že doma majú nádherný nábytok, skriňu plnú Dior kabeliek a Gucci topánok, že celé dni len vysedávajú v prekrásnych obrázkových kaviarňach a s rozviatymi vlasmi pobehujú po Central parku. Vtedy sa vždy pozriem okolo seba, na svoj pracovný neporiadok, neumytý riad (nestihla som), spľasnuté vlasy a staré tepláky, pozriem sa von z okna na sychravú Bratislavu plnú áut a rozmýšľam, čo som spravila zle.

Pravdou však je, že vôbec nič. Stačí sa len pozerať poriadne naširoko. Okolo vás sa pohybujú milióny ľudí, ktorí neraňajkujú v luxusných hoteloch a nedovolenkujú v polovici novembra na Maledivách, nejazdia na superšportoch a nakupujú skôr v Lidli ako v Alizé. A ani blogerky, ktoré sledujete, vrátane mňa, nie sú nič iné ako obyčajné ženy, ktoré sa snažia zvládať prácu, vzťahy, život, povinnosti a koníčky najlepšie, ako vedia. Za každou peknou fotkou s dokonalými vlasmi a milým úsmevom môže byť 50 pokusov, ktoré až také skvelé neboli. Za každým dokonalým make-upom zas niekoľko vecí, ktoré sme nestihli dokončiť, pretože sme sa mu venovali poslednú hodinu. Za nablýskanými zábermi je množstvo odriekania, aby sme si mohli dovoliť ten skvelý foťák, ktorý ich vyčaril. A množstvo z vecí, ktoré na blogoch uvidíte, nám ani nemusí patriť, prípadne sme si ich nemuseli kúpiť, boli nám darované. Keby si blogerky mali kupovať všetky tie Gucci kabelky, ktoré na ich blogoch často vidíte a slintáte podobne ako ja, nemali by už ani na ponožky, verte mi. Pre značky a obchody je spolupráca s blogerkami často veľmi výhodná a príjemná, takže im namiesto peňazí za reklamu často dávajú veci na testovanie či vyskúšanie, prípadne sa ich spolupráca mení na barter. Vy takto máte možnosť vidieť krásne veci, blogerky majú možnosť ich vyskúšať a nosiť, no vedzte, že to nie je úplne bežná súčasť života. Keď ich práve niekto nefotí, pravdepodobne tiež sedia doma v teplákoch, zabalené do deky a pozerajú Bridget Jones, prípadne makajú, aby postíhali všetky pracovné povinnosti, ktoré kvôli foteniam odkladali.

Aj tieto fotky, o ktoré sa s vami dnes delím, sú úplne úchvatné. Nerobila som ich však svojím mobilom ani svojím malým foťáčikom. Aby vyzerali takto skvelo, musela som si na pomoc zavolať extra šikovnú fotografku Martinu Cimermanovú. Ani moje oblečenie nie je nič luxusné a nedosiahnuteľné, iba poskladaný outfit zo starších vecí, ktoré som mala v skrini a mám ich rada 🙂 Polovicu z nich som si dokonca kúpila v sekáči. Chcela som vám však ukázať svoj obľúbený vianočný svetrík, ktorý som minulý rok dostala pod stromček od maminy. Flitrovaný mopslík je jednoducho láska, no uznajte! Jimmy sa v ňom hneď našiel…

Btw, biele nohavice v zime sú síce super, ale skúšajte to, len keď je vonku čerstvý bielučký sneh alebo mimoriadne sucho. Tieto moje boli špinavé už na polceste domov, ale nič iné som od seba ani nečakala 😀

Mám na sebe:

biele rifle – Bershka

bunda – second hand

sveter – H&M

košeľa – second hand

topánky – Deichmann

čapica – Primark

Fotila: Marina Cimermanová