Príbeh mojich okuliarov

Mysleli ste si niekedy, že nosiť okuliare, to je „len tak“? No nie je, milí moji. To je totiž celkom veda. A každé jedny okuliare majú svoj vlastný príbeh… Tu je ten môj:

Okuliare sú už viac ako 10 rokov mojou neoddeliteľnou súčasťou, jedným z mojich „signature“ prvkov a už dlho som sa chystala vám napísať náš celý spoločný príbeh. Po ďalšom náročnom týždni si teda k nemu konečne sadám a teším sa, že po politickej kríze, konšpiračných teoriách, mafiánoch a protestoch prichádzam na chvíľu aj na iné myšlienky.

Na začiatku roka som si dala jedno hlavné predsavzatie. Chcem sa poctivejšie venovať svojmu zdraviu. Hneď na nový rok som teda začala s dvoma oblasťami, ktoré som asi zanedbávala najviac – zrak a zuby. Skvelá bratislavská očná klinika Neovízia ma pozvala, aby som si u nich prišla dať poriadne vyšetriť svoje oči, čo ma prinútilo viac sa zamyslieť nad tým, aké dioptrie a prečo vlastne nosím. Popravde, možno to poznáte tiež – moja očná doktorka mi nikdy na vyšetrení nepovedala viac, ako že očný tlak mám v poriadku a zmerala mi aktuálne dioptrie. Až v Neovízii som nakoniec zistila, že v zraku sa toho dá vyšetriť ešte oveľa oveľa viac.

Odmalička som okuliare nepotrebovala. Nikto z mojej rodiny ich nenosil a ja som si myslela, že som zrejme zdedila „dobré“ gény a ani ja dioptrie nikdy nebudem mať. Na gymnáziu som si ale v prvom ročníku sadla do predposlednej lavice. Dovtedy som sedela viac vpredu, vždy som bola jedna z najnižších a podľa toho ma tam vždy učiteľky poslali, takže som si nič nevšimla. No keď som zrazu sedela vzadu, z ničoho nič sa mi na tabuľu pozeralo horšie. Písmenká sa mi rozmazávali a ja som musela stále viac a viac zaostrovať. Tak som po niekoľkých mesiacoch chtiac-nechtiac skončila u očnej, ktorá mi predpísala moje prvé dioptrické okuliare. Začala som na najslabších dioptriách do diaľky, ktoré sa mi postupne trochu zhoršovali.

Keďže som však okuliare nikdy nenosila, nemala som ani potuchy, aké rámy si vybrať alebo či mi okuliare vôbec budú pasovať. Bola to pre mňa celkom zmena, a keďže moje starosti chápali aj moji rodičia, povedali mi, nech si vyberiem akékoľvek rámy, aké sa mi budú páčiť. Začali sme teda skúšať. Veľmi rýchlo som zistila, že na moju úzku, malú tvár sú mi takmer všetky rámy jednoducho veľké. Nič mi nepristalo, a to vôbec nepreháňam. Vyskúšala som hádam všetky rámy v 5 rôznych optikách a nepristali mi ani jedny. Ani na detské okuliare som sa pritom pozerať už nemohla, tie boli zas príliš malé. Tak som sa nakoniec zmierila s úzkymi červenými plastovými rámami z našej miestnej optiky. To boli ešte časy úzkych malých okuliarov, iná doba, čo vám poviem. Väčšina mojich známych vtedy nosila také tie bezrámové úzke okuliare, ktoré boli všetko, len nie originálne či špecifické. Ako ovsená kaša bez akejkoľvek príchute. Úlohu splní, no ničím nenadchne.

Postupom času som prešla týmto strastiplným procesom ešte niekoľko krát. A prvé rámy, s ktorými som sa naozaj stotožnila a mám ich úprimne rada, som nakoniec našla asi až pred cca 6 rokmi. Zelené, plastové, mierne retro rámy Dolce & Gabbana som našla v jednej bratislavskej optike a odkedy som si ich kúpila, nedokázala som nájsť ďalšie, ktoré by mi sedeli lepšie. V mojej zbierke sú ale celkom zaujímavé exempláre mojich aktuálnych nálad a prechodných trendov. Mojimi obľúbenými sú biele retro rámy Benetton v štýle 50. rokov, na ktoré som v tej dobe bola nesmierne hrdá a považovala som ich za neskutočný úlovok, aj keď môj priateľ sa na mňa nemohol ani pozrieť bez toho, aby mu uchádzali kútiky. Od začiatku mi hovoril, že sú príšerné, až kým ma akosi neukecal. Dnes s ním musím naozaj súhlasiť. Mám aj jedny krásne, modré, neskutočne štýlové rámy Izipizi, ktoré som dostala, no vôbec mi nesedia. Svoje zelené rámy teda striedam s tyrkysovými priesvitnými rámami Marc by Marc Jacobs, ktoré som si priniesla ako suvenír z Talianska.

Hľadanie okuliarov samozrejme nie je jediná útrapa, s ktorou sa my okuliarnici stretávame. Praktických mini-problémov je mnoho, od typických „okuliarnických“ pozdravov, keď si svojimi rámami pri bozku s kamarátmi klikneme na pozdrav, až po zimné trápenie pri každom vchode do miestnosti. A väčšinu z nich by vyriešili šošovky, s tými som sa ale nikdy príliš nekamarátila. Zakaždým, keď som ich skúšala, vytrápila som sa s ich nasadzovaním a keď už som ich mala v očiach, celý deň som mala pocit, že ma iritujú. Až na poslednej prehliadke u doktorky v Neovízii som zistila prečo. Tušili ste, že kontaktné šošovky môžu mať rôzne veľkosti? Tá najbežnejšia je stredná z nich, ktorú aj mne zrejme v optike hneď automaticky ponúkli, a sedí väčšine ľudí. Ja som ale vďaka špeciálnym prístrojom na klinike zistila, že moja šošovka je inak zakrivená, a preto potrebujem menšie šošovky. Tie mi už sadnú tak, že ich v oku naozaj nebudem celý deň cítiť.

Potrebujem sa ale ešte dovtedy so šošovkami „zžiť“ a naučiť sa ich nasadzovať tak, aby mi to celé netrvalo pol hodinu. Optometrička v Neovízii mi urobila malé „školenie“, kde mi všetko ukázala a trpezlivo pri mne sedela, až kým sa mi to nepodarilo samej. Prvýkrát skúšam mesačné šošovky a plánujem pokračovať aj ďalej, aj keď svojich okuliarov sa ešte úplne vzdať asi nemienim. Nasadiť si okuliare mi totiž stále trvá asi sekundu 🙂 Ak sa pýtate na operáciu očí, nad tou som rozmýšľala tiež a nevylučujem, že ma Neovízia na ňu raz v blízkej budúcnosti presvedčí, lebo život bez dioptrií je celkom lákavý. Po mojom vyšetrení som zistila, že som na ňu aj vhodný adept, keďže môj typ poškodenia zraku znamená, že sa mi moje dioptrie už priliš zhoršovať asi nebudú. Je to ale pre mňa celkom veľký krok a musím na ňho ešte našetriť peniažky. Operácia Neolasik HD oboch očí stojí cca 2000 eur, pre orientáciu má Neovízia na webe celý cenník, no typ operácie vhodnej pre vás vám musí najprv odporučiť doktor/ka.

Inak, okuliarničky a okuliarnici, máte už vo svojej zbierke aj dioptrické slnečné okuliare? Mne trvalo celé roky, kým som sa na ne odhodlala. Vždy to bola celkom drahá záležitosť, takže sa mi do toho nechcelo. Nevedela som si predstaviť, že si vyberiem len jediný rám a štýl, ktorý mi bude sedieť tak, že ich budem ochotná nosiť niekoľko rokov. Viete ako to je so slnečnými okuliarmi… Každý rok je v móde niečo iné. Takže som to odkladala, až kým som minulé leto v mojej obľúbenej optike so super zľavami na značkové rámy v talianskom Terste nenašla perfektné nadčasové Polaroidky. Odniesla som ich teda do svojej optiky a vybrala si najtmavšie sklá, aké mali, a voilá! Slnečné dioptrie mi totálne zmenili život! Kým si teda nenašetrím a neodhodlám sa na laserovú operáciu očí, ktorá ma dioptrií zbaví úplne, zvládnem to so svojimi obľúbenými rámami, slnečnými dioptriami a šošovkami na striedačku!