Prečo bol rok 2018 pre mňa výnimočný

Na konci roka všetci radi bilancujeme, spočítavame plusy a mínusy uplynulých 12 mesiacov. Čo sme stihli, čo nestihli, čo nás potešilo či prekvapilo a snažíme sa všetky trápenia končiaceho sa roka hodiť rýchlo za hlavu a privítať nový začiatok. Pre mňa osobne bol rok 2018 jedným z tých „veľkých“, prelomových a nezabudnuteľných. Neprecestovala som pol sveta ani nevyhrala Pulitzera, no splnil sa mi najväčší sen môjho doterajšieho života.

foto: Martina Cimermanová Outfit: sveter – Answear.sk, šaty – Cellbes.sk, podkolienky – Primark

Vrchol môjho roka 2018 prišiel 14. augusta, keď ma môj milovaný chlap požiadal o roku. Nečakane, romanticky a úprimne mi pripravil to najkrajšie prekvapenie v živote. Obyčajný utorok večer odštartoval pre nás novú etapu, ktorá pre nás oboch veľmi veľa znamená. Fakt, že sa nás doma konečne prestal každý pýtať, kedy bude svadba, je len veľmi príjemný bonus. Ale vážne, nikdy sme domov k rodinám nechodili tak radi a v pohode, ako tento rok 😀 Viete, veľa ľudí berie žiadosť o ruku ako prirodzený ďalší krok vo vzťahu v podstate hneď v momente, ako si je svojou láskou istý. My sme to mali trochu inak. Keďže sme s Peťom začali chodiť ešte na strednej, keď som mala čerstvých 16, svadba v žiadnej blízkej budúcnosti neprichádzala do úvahy. Obaja sme si na začiatku mysleli, že sa časom pravdepodobne rozídeme a nájdeme si iných parterov, no akosi sme nikoho lepšieho pre seba nikdy nenašli 🙂 Keď si však „toho pravého“ nájdete v šestnástich, nie je to úplne praktické. Všetky veľké životné rozhodnutia vás totiž len čakajú a verte mi, dodnes sme unesení z toho, že to celé náš vzťah tie roky prežil 🙂 Vyšli sme z toho silnejší, no ani s tou svadbou to nebolo hneď také ľahké, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Preto sa z každého dňa so svojím snúbencom teraz teším ako malá a snažím si užívať každučkú sekundu.

V mojom pracovnom živote som tiež zažívala celkom perné obdobie a snažila som sa prijať všetky výzvy, ktoré mi prišli do cesty. Po vražde Janka Kuciaka som sa dlho nevedela sústrediť na nič iné ako na písanie o tom, čo táto hrozná udalosť spôsobila a ako sme sa sem vlastne dostali. Prestalo ma baviť chodiť stále na akcie a tlačovky k módnym či lifestylovým témam, kde sa nedalo s ľuďmi rozprávať o ničom podstatnom, a tak som to začala čo najviac obmedzovať, i keď úplne to samozrejme nešlo. Naučilo ma to ale ešte precíznejšie si vyberať, s kým a na čom budem pracovať, aby som do tridsiatky úplne nevyhorela. Áno, aj freelanceri niekedy riešia v sebe rôzne problémy a ja som tento rok nebola výnimkou. Pracovala som však s veľa skvelými a inšpiratívnymi ľuďmi na veľa dôležitých témach, za čo som veľmi vďačná. Dokonca sa mi v septembri konečne podarilo dostať do New York Times aj príbeh o koreňoch Andyho Warhola v našich Medzilaborciach/Mikovej, ktorý som mala v hlave celé roky. V októbri som zas urobila pre seba veľmi odvážny krok a prijala som pozvanie moderovať jednu z diskusií na konferencii Globsec Tatra Summit o medzinárodnej spolupráci a výzvach, ktorým Európa a svet čelia. Neviem, či o tom vedeli aj prítomní, no bola to moja prvá „moderovačka“ v angličtine, s vrcholovými politikmi a na takomto veľkom fóre. Prežila som, hostia tiež a som rada, že som sa na to odhodlala 🙂

Na blogu ste celý rok mohli sledovať moje farebné zážitky, výlety a nápady. Tento rok som objavila niekoľko krásnych nových miest – Salzburg, Linz, užila som si nádherný víkend v zasnežených Tatrách i na pobreží Istrie, vyskúšala som niekoľko skvelých áut a dokonca vycestovala aj do Kolína nad Rýnom, aby som sa v továrni Fordu pozrela zblízka na testovanie bezpečnosti nových áut. A v septembri som sa dokonca na mesiac stala ambasádorkou bazovej Zlatej studne, ku ktorej sme s Kvety.sk vytvorili tú najkrajšiu letnú kytičku! Za každý z týchto zážitkov som nesmierne vďačná a som veľmi rada, že ste pri tom všetkom so mnou.

Haydnova sála

Som nesmierne vďačná aj za všetky moje spriaznené duše, priateľky, priateľov a ochotných ľudí, ktorí mi neustále s blogovaním a fotením pomáhajú a práve vďaka nim sa môžete na The Blond Zebras často pozerať na nádherné zábery, ktoré by som sama nikdy nezvládla. Mojím najčastejším fotografom samozrejme zostáva môj večne neochotný a uhundraný Insta husband Peťko, ktorý sa však deň čo deň zlepšuje. Veľmi ďakujem aj úžasnej Martinke Cimermanovej, v ktorou som odštartovala aj tohtoročnú vianočnú sezónu spolu s Jimmym, Katke Sedlákovej, ktorá sa so mnou vytešovala aj deň po mojich zásnubách a zakaždým zo mňa dokáže vytvoriť romantickú vílu či Monike Satkovej, ktorá má na starosti jedny z mojich najobľúbenejších fotiek tohto roka. Ďakujem žienky, ste úžasné!

Špeciálne by som sa chcela poďakovať mojim obľúbeným partnerom, agentúram a značkám, ktoré ma v mojom blogovaní podporujú, veria mi a pomáhajú mi na mojej ceste. Deichmann, Divino agency, Answear.sk, Seesame, Kvety.sk, Zlatá studňa, BMW Slovensko, MINI, Ford Slovensko, Renault Slovensko, F&F, Hubert J.E., Henkel, Neovízia, Modabazar.sk – oni všetci, každý iným spôsobom, robia náš svet pestrejším, krajším a jednoduchším miestom pre život a ja som vždy rada, keď sa naše pracovné cesty spoja 🙂

 

PS: Do nového roka vám všetkým želám najmä zdravie, lebo s ním vieme zvládnuť všetko ostatné. Za ňho vzdávam tento rok aj najväčšiu vďaku, lebo to nie je samozrejmosť a veľa z vyššie spomenutých vecí by nebolo možných, keby som nebola celý rok zdravá a moji drahí tiež. A okrem zdravia vám želám hlavne lásku v každej podobe, lebo s ňou ide všetko ľahšie. Buďme k sebe dobrí, féroví a úprimní a snažme sa spolu robiť svet okolo seba krajším <3 Štastný nový rok!