O duševnom zdraví

Minulý mesiac som do časopisu Beauty & Woman, pre ktorý pracujem, písala článok o známych ľuďoch, ktorí svoju popularitu, autoritu a vplyv využívajú na dobré účely. Upozorňujú na ekologické problémy, porušovanie ľudských práv, nespravodlivé postavenie žien a mužov v spoločnosti, problémy utečencov vo vojnových zónach či robia osvetu rôznym dôležitým projektom. Internet je úžasným vynálezom, ktorý nám pomohol spojiť sa so svetom kedykoľvek a rôznymi spôsobmi, a ak už moje blogy či posty na sociálnych sieťach niekto číta, tiež chcem využiť svoju príležitosť, aby som sa s vami rozprávala o veciach, na ktorých naozaj záleží. Včera ma inšpiroval post Michala Saba z Rádia Expres, ktorý úplne úprimne upozornil na to, že aj cez platformu, akou je Instagram sa dajú šíriť dôležitejšie a hlbšie myšlienky ako len „ktorú kabelku si vybrať“. Má úplnú pravdu.

A tak som si povedala, že tieto nádherné fotky od ultra šikovnej Katky Sedlákovej pár z vás možno zaujmú a prečítate si aj tento blog. Dnes by som sa totiž s vami chcela trochu porozprávať o duševnom zdraví. Tento týždeň v mnohých krajinách po svete prebieha Týždeň prevencie duševného zdravia, no ja mám stále pocit, že na Slovensku je táto téma aj v roku 2018 jedno veľké tabu. Veľmi som sa potešila, keď som videla, že v UK svoj hlas a silu tejto téme venoval Princ Harry. Keď o takýchto témach začnú hovoriť dôležití či slávni ľudia, faktom je, že sa ich hlas dostane k omnoho väčšiemu množstvu ľudí. Harryho budeme jednoducho všetci počúvať.

 

Ja sama mám neskutočné šťastie, že som sa zatiaľ v živote s veľkými psychickými chorobami netrápila. Toto šťastie dávam na podobnú úroveň ako to, že netrpím žiadnou inou ťažkou chorobou alebo že ma Boh ušetril nejakého vážneho úrazu, z ktorého by som sa celý život zotavovala. Duševné choroby totiž sú presne to, choroby. Vážnejšie ako chrípka, pretože sa nedajú liečiť obyčajnými vitamínmi a antibiotikami, aby sme sa ich zbavili do pár dní. A oveľa strašidelnejšie, pretože ich diagnostika nie je taká jednoduchá. Napriek tomu povedomie o rôznych duševných chorobách máme na Slovensku naozaj mizerné. Ruku hore, kto už niekedy v živote navštívil psychológa či psychiatra? No vidíte. Ja tiež nie. No čím viac informácií príjmam, tým viac chápem, že návšteva psychiatra či psychológa je rovnako potrebná, ako návšteva akéhokoľvek iného špecialistu, ak máte problém. Keď sa nečakane vyhádžete vyrážkami niekde na tele, nemáte problém vyhľadať alergológa či kožného lekára, však? Podobne s istotou hľadáte zubára, keď vás bolí zub, nehovoriac o prevencii.

Ak by som však mala potrebu niečo prebrať s psychológom, úprimne povedané, nemám ani potuchy, kde ho hľadať. Nikdy ma to totiž nikto neučil, ani v rodine, ani v škole. Prieskumy Svetovej zdravotníckej organizácie hovoria, že 4 z 15 ľudí trpia nejakou formou duševnej poruchy, či už je to nejaká forma depresie, úzkosti alebo porucha príjmu potravy. A keď ide o choroby, platí tu stará známa formulka: za všetko môže stres. Ako sa však vyhnúť stresu? Naša generácia, a aj tí po nás žijú pod neustálym tlakom už od detstva. Stále sa s niekým porovnávame a chceme byť lepší, a ak nie my, tak to od nás čaká okolie. Mať obyčajnú prácu s priemerným či podpriemerným platom, malý byt a chodiť MHD? Zabudnite! Úspech u nás znamená dostať sa do rebríčkov Forbes alebo na titulky časopisov. Mať len maturitu, bakalársky alebo iný titul zo slovenskej školy? Ale čo? Bol si lenivý dostať sa aspoň do Holandska či rovno na Cambridge?

Sociálne siete sú plné obrázkov dokonalých ľudí na dokonalých miestach v dokonalých situáciách, ktorí vyzerajú, akoby nič v živote nerobili a napriek domu mohli žiť rozprávkový život. Už veľakrát som vám písala o tom, ako to na sociálnych sieťach chodí a že realita je väčšinou na míle vzdialená od toho, ako to vyzerá. No napriek tomu nás tieto obrázky niekedy deprimujú a hovoríme si: „Čo dopekla robím zle, že ja na toto ani zďaleka nemám?“. Odpoveďou je: nič. Na jedného takéhoto Instagramového snílka, ktorý si močí nohy v bazéne v Maroku v dokonalom outfite s drinkom poruke pripadá asi 200 miliónov ľudí, ktorí práve o 5 ráno vstávajú do práce, hrbia sa nad pásom v továrni, utekajú po deti do škôlky, ktorú si ledva môžu dovoliť, varia večeru, lebo jesť v meste je luxus alebo zaspávajú nad knihami v knižnici, keď sa učia na zajtrajšiu skúšku. A na exotickú dovolenku, drinky, fotky či šaty nemôžu ani pomyslieť.

Nemám ani potuchy, či to niekomu z vás môže pomôcť, no vždy, keď sa rozprávam s niekým blízkym a pýtajú sa ma, ako dokážem „vypnúť“ a zbaviť sa stresu, hovorím im o týchto veciach:

  • spánok a oddych sú nesmierne dôležité. Najmä na nás mladých ľudí sú v práci vyvíjané veľké tlaky, aby sme boli extra super úspešní, aby sme do všetkého vložili 350%. Áno, sme mladí, zdraví, plní energie. No len dovtedy, kým aj nám tá energia nedôjde. Ja nepracujem vo fabrike ani na poli, a napriek tomu bývam na konci dňa nesmierne unavená, lebo celý deň mi hlava pracuje na 120%. A preto večer, keď sa môj Peťo vráti z práce, zatváram notebook, ignorujem ďalšie prichádzajúce e-maily, mobil dvíham len rodine a venujem sa výlučne svojim najbližším. Najlepšie pri aktivitách, kedy prídem na iné myšlienky a dokážem sa do ďalšieho rána zregenerovať. Takže moja rada: doprajte si ten luxus a „vypnite“. Trávte čas so svojou rodinou či blízkymi, pri ktorých môžete byť sami sebou. Vyrozprávajte sa, vyventilujte všetok stres zo svojho dňa. Doprajte si dobré jedlo, prechádzku na vzduchu, šport, pozrite si dobrý film.
  • Čo ma privádza k ďalšej nesmierne dôležitej veci: Rozprávajte sa. Nie o kabelkách, topánkach, pletkách, kolegyniach, susedoch. Ale vlastne o čomkoľvek, čo vám urobí radosť. Ak si potrebujete uľaviť, nájdite si blízku osobu a povedzte jej o všetkých svojich starostiach. Vyplačte sa, keď treba. Ak máte pocit, že je toho na vás veľa a potrebujete pomoc, zdôverte sa niekomu vo svojom okolí a prijmite pomoc. Aj obyčajné objatie niekedy dokáže liečiť. O dobrej rade ani nehovoriac. Niekedy sa veci zdajú byť neriešiteľné, kým nenaberiete novú perspektívu. Vaša rodina či priatelia sa na to budú určite pozerať inak, skúste to.
  • Zmeňte prostredie. Slovo „psychohygiena“ nevzniklo len tak. Niekedy naozaj potrebujete zmeniť prostredie a aktivitu, aby ste si vyčistili hlavu, našli nové myšlienky a čerstvú inšpiráciu. Choďte na miesto, ktoré je pre vás zdrojom energie, podnetov a zároveň vám prináša pokoj v duši. Pre niekoho je to les, pre iného galéria, prechádzka mestom či výlet autom. Ja si dokážem oddýchnuť pri šoférovaní, ale aj pri takomto krásnom jarnom fotení, ktoré ma na chvíľku zavedie do Botanickej záhrady, na ktorú si inak neviem nájsť čas. Milujem na celý deň vypnúť v peknom wellnesse, na golfovom ihrisku alebo na pláži. Hlavné je, aby tam nebol počítač a aby som tam mala svojich najbližších.
  • Toto sa možno bude zdať ako povrchná blbosť, ale u mňa to funguje. Vedci už dávno potvrdili, že farby majú terapeutické účinky. Prečo teda toľko ľudí chodí každý deň v čiernej, hnedej či sivej? Ja čiernu vo svojom šatníku takmer vôbec nemám, i keď absolútne chápem jej módnu hodnotu. Keď je vonku absolútne depresívne počasie, prší, fúka, za oknom je len jeden veľký nekončiaci sivý mrak, zvykne ma to dať dole tiež. Vtedy zo skrine vytiahnem svoju tajnú zbraň – žltý pršiplášť a farebné gumáky. Verte mi, v takomto pestrom farebnom outfite vás aj ten dážď bude otravovať menej. Stačí len správna motivácia. Farby vám však môžu pomôcť aj doma alebo v kancelárii – veselý, pestrý priestor s dostatkom svetla pôsobí ako balzam na dušu a dobíja vás energiou, keď už nič iné nefunguje.

Máte nejakú skúsenosť, s ktorou by ste sa chceli poradiť? Alebo zaručený tip, ktorý vám pomáha zbaviť sa stresu alebo prekonať úzkostné stavy? Napíšte mi a pomôžme si navzájom!

tričko: AVON

sukňa: Chicwish

topánky: staré

kabelka: adoptovaná z bazáriku 🙂

náušnice: Primark