Nepýtajte sa žien, kedy budú mať deti

Rozhodla som sa, že na blogu otvorím novú tému, ktorá nie je práve najjednoduchšia, no v posledných rokoch sa do mojich rozhovorov najmä s kamarátkami dostáva čoraz častejšie. Trápi mňa, ich, a podľa reakcií, ktoré som od vás dostala za posledný týždeň aj mnohé z vás. Tento mesiac na nej pracujem aj vo väčšom článku pre Beauty & Woman, ktorý si budete môcť prečítať v marci, no dovtedy som vám chcela ponúknuť možno trochu osobnejší pohľad na vec.

PREČO NIE JE OK PÝTAŤ SA ŽENY, KEDY UŽ BUDE MAŤ DETI

Neviem, či to tu bolo vždy, alebo je to novší trend. Pravdou je, že ľudia boli zvedaví stále a vždy aj radi pchali nos do života iných. Samozrejme, v ľudskom živote niektoré veci nasledujú za sebou tak nejako zaužívane a prirodzene: škola, manželstvo, rodina. Nie všetci však pasujeme do jednej rovnakej škatuľky a životná cesta každého človeka je absolútne unikátna. No tak, ako som roky počúvala z každej strany otázku: „Kedy sa už konečne vydáš?“ teraz začínam počúvať: „A kedy plánujete bábätko?“. S rovnakou istotou, ako že v marci musíme platiť dane, viem, že po svadbe sa tieto otázky z každej strany iba znásobia. A keby sme už aj dieťa mali, hneď potom príde na rad: „A druhé bude kedy?“ alebo „No teraz už máte dve dievčatká… a chlapca?“. Začarovaný kruh.

Otázky podobného intímneho charakteru často prichádzajú od rodiny, čo je ešte dajme tomu v poriadku, aj keď ani príbuzní vám často do hlavy nevidia a nemusia vedieť každý dôvod a motiváciu vášho konania. Ak však takéto extrémne osobné otázky prídu od úplne cudzích ľudí, až vtedy vás dostávajú poriadne do úzkych. Keď sa ženy opýtate, možno úplne „nevinne“: Kedy už plánuješ dieťa?, pýtate sa vždy na jednu z najosobnejších a najintímnejších oblastí jej života. Niektoré ženy nemajú deti, pretože po nich zatiaľ (alebo vôbec) netúžia a je to ich normálne slobodné rozhodnutie. Za tým, že ľudia nemajú dieťa, sa však môže skrývať milión ďalších vecí: zdravotné problémy, vzťahové problémy, finančné problémy, duševné problémy… Keď sa teda jednoducho kamarátky, zákazníčky, kolegyne či susedy opýtate, kedy už bude mať dieťatko, je to akoby ste sa jej opýtali: „Je u vás doma v spálni všetko v poriadku?“, „Je tvoja maternica OK?“, „Má tvoj partner dosť rýchle spermie?“, „Si psychicky pripravená starať sa o nového človeka?“, „Máte peniaze na väčší byt? Lebo do tohto sa vám ani postieľka nezmestí.“, „Nie si ty trochu nezodpovedná, že si to odkladala až do takéhoto veku?“. Ruku na srdce, opýtali by ste tak jednoducho na takéto veci? Pravdepodobne nie. Nie je to slušné, taktné ani prirodzené.

Ja som sa prvýkrát v živote takto dostala do úzkych, keď som ešte pred pár rokmi išla robiť rozhovor s jedným lokálnym módnym tvorcom. Milý pán s veľkou rodinou, ktorý mal vzadu za domom pekný ateliér. Potom, ako sme sa dorozprávali o jeho práci, sa začal trochu aj on pýtať mňa, čo je úplne v poriadku. Odkiaľ som, čo som študovala, také veci. A potom sa ma opýtal, či mám partnera, a ja že áno, že už dlho. A on že prečo teda ešte nemáme deti. Mňa to trochu zaskočilo, ale pokojne hovorím – ešte sme len čerstvo po škole, teraz sme spolu začali bývať, ešte nie sme ani zobratí. A on začal tvrdo argumentovať a presviedčať ma, že by som predsa už mala robiť deti, a nie len jedno, veď predsa musím svoj genetický materiál posunúť ďalej… A ani mladá nebudem navždy, mala by som sa poponáhľať. No poviem vám, nebolo mi všetko jedno a aj keď to myslel dobre a zrejme si neuvedomil, aké je jeho dobiedzanie netaktné, ja som to predýchavala ešte niekoľko dní. Nehovoriac o tom, že to prišlo od chlapa, ktorý sám nikdy žiadne dieťa nevynosil ani neporodil…

Veľa z vás mi písalo, ako vám takéto otázky kazia vzťahy s najbližšími, keď doma od rodičov/svokry či príbuzných nepočúvate už roky nič iné, len „Kedy už bude dieťatko?“. Niektoré sa o bábätko už skutočne snažíte, a dlho, no zatiaľ vám nebolo dopriate a s tým sa spája veľa bolesti, frustrácie, depresie a smútku aj bez toho, aby vám to ešte vkuse niekto pripomínal. Iné ženy zas majú za sebou ešte horšie veci – potrat či chorobu, o ktorých často aj rodina vie a napriek tomu neprestanú dobiedzať. Vrchol môjho nepochopenia bol príbeh ďalšej z vás, ktorej zomrel malý synček krátko po narodení, a aj keď potom ešte mala dve zdravé dievčatká, príbuzní sa jej aj dnes neustále pýtajú: A chlapčeka by ste nechceli? Pri takýchto príbehoch niekedy strácam vieru v ľudskosť a naozaj nechápem, ako môže byť niekto taký krutý.

Ďalšia skupina žien sa zas rozhodla, že deti buď ešte alebo vôbec nechce mať. Dôvody sú na to naozaj rôzne, no keď sa takto rozhodne chlap, nikomu ani nenapadne niečo mu na to hovoriť. Keď to však povie žena, je to „kontroverzné“, šokujúce, „neprirodzené“… Ale čo je prosím vás komu do toho? Nie každý má obrovskú túžbu vychovávať nového človiečika. Niekto si napríklad túto zodpovednosť nechce brať na plecia. A niekto k deťom jednoducho nemá vzťah. Iné ženy sa chcú sústrediť na svoju prácu, na svoje existujúce vzťahy. Čo je zlé na tom, keď si chce pár užiť niekoľko rokov aj sám, bez detí? Nehovorím, že deťmi sa život dvojice skončí, no určite sa zmení. Je však neskutočne depresívne, keď na vás z každého rohu najbližší aj cudzí ľudia útočia otázkami, ktorými vám len dávajú najavo, že vám tikajú biologické hodiny. Áno, príroda s nami vybabrala a sama na nás vytvorila najväčší tlak. No každá žena vie sama, čo je pre ňu najlepšie a nikto nemá právo ju do zakladania rodiny nútiť.

EXISTUJÚ AJ INÉ OTÁZKY

Jedným z dôvodov, prečo sa asi ľudia tak často pýtajú na tieto osobné záležitosti je prostý fakt, že už možno nevedia, na čo sa opýtať. Alebo len chcú vedieť niečo o vašom živote, no nevedia, ako na to. Preto navrhujem, osvojme si všetci niekoľko okruhov otázok, ktoré môžeme položiť tak žene, ako aj mužovi. Samotný fakt, že nám v tele nekoluje testosterón neznamená, že sa s nami môžete baviť už len o deťoch, jedle, topánkach alebo domácich prácach. Verte mi.

  • Čo máš nové v práci? Robíš na nejakom novom projekte? Baví ťa to v tejto firme? Aké máš plány? Ako ti ide podnikanie? (okruh: práca/kariéra)
  • Čo hovoríš na Dankovu rigorózku? Kto sa ti pozdáva z kandidátov na prezidenta? (okruh: spoločnosť/politika)
  • Kde si naposledy cestovala? Čo zaujímavé si tam zažila? (okruh: cestovanie/zážitky)
  • Budeme kupovať nové auto, chceš vidieť aké? Videla si ten nový iPhone, čo naňho hovoríš? (okruh: technika/autá/čokoľvek zaujímavé)
  • Čo si naposledy čítala? Teraz som čítala takú dobrú knihu… (okruh: knihy)
  • potom tu stále máme aj to jedlo, počasie, módu, hudbu, architektúru, umenie, televíziu, zvieratká, ekológiu…

PRAKTICKÉ BARIÉRY

Keď na blogu niekedy otvorím témy spadajúce pod „feminizmus“, veľakrát dostanem reakcie typu: prečo to tu stále riešite, veď muži a ženy sú si pred zákonom dávno rovní a všetko je v poriadku. Áno, na papieri to naozaj vyzerá celkom dobre. Problém nastáva až v realite. Ruku hore, kto nemá aspoň medzi známymi ženu, ktorá sa po materskej nemohla vrátiť do starej práce. Alebo si po materskej žiadnu novú nevedela nájsť. Alebo ženu, ktorá je práve vo veku, kedy by akurát „mala“ už mať dieťa (ešte nemá) a má problém si nájsť dobrú prácu. Alebo ženu, ktorú v práci nepovýšili len preto, že „možno pôjde každú chvíľu na materskú, tak načo“. Alebo ženu, ktorej šéf/ka pravidelne pripomína, že buď je „už na rade“ ísť na materskú, alebo pre istotu nech preboha teraz neotehotnie, teraz by sa to nehodilo. Alebo takú, ktorej sa hneď na pohovore opýtali: A plánujete v najbližšom čase rodinu? Ste vydatá? Máte deti? A schválne, koľko poznáte mužov, ktorých sa to opýtali.

Materstvo ženy nesmierne ovplyvňuje v kariére a tí, čo to nevidia, musia byť snáď slepí. A to nielen vtedy, keď deti majú, ale aj keď ich nemajú (a teoreticky môžu mať). Samozrejme, z pohľadu zamestnávateľov to častokrát dáva zmysel, no pre ženy táto téma tvorí neskutočné bariéry, s ktorými musia bojovať. A tie isté bariéry musia prekonávať ženy, ktoré chcú otehotnieť aj tie, ktoré deti ani mať nechcú. O čo ľahšie by sa nám dýchalo, keby sme k sebe pristupovali ľudsky a férovo a jednoducho hodnotili zamestnancov len na základe ich výkonu a schopností a nie potenciálu mať deti? Čo keby sme už konečne prestali ženy trestať za to, že doslova vytvárajú budúcnosť tejto krajiny? Áno, nie je to také ľahké, no výsledkom budú spokojní a šťastní zamestnanci, ktorí budú mať svoje firmy radi. A nebudú z nich utekať. Ja si myslím, že je jednoduchšie nahradiť načas ženu na materskej, ako fungovať vo firme úplne bez žien. No uznajte. A verte mi, ak majú ženy svoju prácu rady, ochotne sa k nej vrátia čo najskôr.

Ženy, aj tie mladé, potrebujú, aby ich svet bral vážne. Nedávajte im otázky, ktoré by ste nedávali mužom. A štyrikrát si rozmyslite, či sa naozaj idete opýtať na niečo osobné. Nikdy neviete, koľko rán jedna otázka môže otvoriť alebo spôsobiť.

Môj outfit: šaty – Reserved, kabát – Answear.sk, čižmy – Answear.sk, baretka – Stradivarius, opasok – Answear.sk, kabelka – F&F