Hľadanie motivácie

Pred pár týždňami som do Beauty & Woman písala článok o tom, ako nájsť inšpiráciu po dlhom lenivom lete a prinútiť sa k práci či štúdiu, ktoré nám v tých horúčavách išli predsa len tak trochu pomalšie. Sama s tým však niekedy súperím a keď aj v práci vždy niečo vymyslím a dokážem sa znova nakopnúť, v blogovaní to niekedy ide ťažšie. Katka z blogu Dream and Live minule napísala článok o tom, ako ju už Instagram prestáva baviť a ja sa s ňou úplne stotožňujem. Niekedy som zo sociálnych sietí a naším naháňaním sa za úspechom taká unavená, že idem akoby na autopilota. Čo-to si pozriem, aby som úplne nestratila prehľad, no ide to tak trochu mimo mňa. V živote máme všetci totiž toľko dôležitejších vecí ako Instagram, facebook či blog a dokonalé fotky niekedy za tú námahu niekedy jednoducho nestoja. Asi so mnou všetci súhlasiť nebudú, a to je v poriadku, no ja som si svojím najväčším nadšením z blogovania prešla už pred niekoľkými rokmi a niektoré veci už naozaj toľko neriešim a nevedia ma tak nadchnúť. Mám na mysli tlačovky, akcie, stretká, rôzne fotenia či darčeky, ktoré nám niekedy firmy posielajú. Ak mám na to práve čas a náladu, potešia ma, no keď som práve zavalená prácou alebo je toho už veľa, prechádzam trochu do letargie…

O to viac si však užívam iné veci. Napríklad nové priateľstvá a všetku podporu, oporu a pozitívnu energiu, ktorá ku mne cez moje blogy a posty prúdi. Práve som si dočítala vaše komentáre a správy k môjmu predošlému článku o tom, ako sme sa spoznali s mojím Peťkom a ako sa vyvíjal náš dlhý vzťah a skoro mi vybehli slzy. Nie úplne, lebo viete, nedovolila by som si dojato plakať pri tomto keď som dramaticky neplakala pri požiadaní o ruku, ale naozaj ste ma všetci dojali. Toľko lásky a podpory od ľudí, s ktorými som vyrastala a všeličo prežila aj od úplne cudzích, ktorí ma poznajú len cez moje riadky a fotky som naozaj nečakala a nesmierne si každú z vašich reakcií vážim. A viete prečo? Lebo to ani zďaleka nie je samozrejmosť. Dobré veci v živote sa nedejú len tak. Len si všimnite, koľkou negatívnou energiou sme každý deň obklopení, koľko nenávisti, závisti a nepochopenia sa šíri internetom, presne tým istým, na ktorom s vami komunikujem aj ja. A na tom istom internete sa zrazu nájde aj toľko lásky, tolerancie a dobroprajnosti! Je to neuveriteľné, krásne a dáva mi to veľkú nádej, že svet je oveľa krajší, ako si niekedy myslíme.

A aj keď som z blogovania, fotenia, vymýšľania konceptov, nápadov a popiskov niekedy unavená a aj keď mám plné zuby sledovania followerov, čísel, toho, kto ich má organické a kto si followerov kupuje, presne takéto momenty a vaša podpora mi dávajú energiu skúšať to ďalej. Vylievať si tu pred vami srdce a zaznamenávať svoj farebný svet nekonečnými fotkami. Nikdy však pri tom všetkom nechcem zabudnúť na jedno: na skutočný svet a skutočných ľudí okolo mňa, ktorí mi okrem milých správ ponúknu aj objatie a pomoc, kedykoľvek potrebujem. Darmo je vám nádherná instakaviareň, keď si v nej kávu musíte vychutnávať sami, nie?

Btw, tieto krásne fotky vznikli na fotení pre Tulivaky, ktoré boli vždy mojím nesplneným detským snom. Doma na nich nikdy nebolo miesto ani peniaze, a tak som si ich odjakživa užívala aspoň v meste všade, kde som ich našla – v podnikoch, v parku, na akciách… A teraz som sa na nich mohla len tak vyvaľovať jedno celé dopoludnie a hrať sa na modelku, čo je stále zábava 😀 Hotová Cara Delevigne je zo mňa, čo? 😀 Robila ich práve Katka Sedláková a ja mám pocit, že práve táto séria úplne najdokonalejšie vyjadruje moju vlastnú radosť z leta, slnka a dobrých ľudí. A ešte k tomu sme fotili asi deň po mojich zásnubách, takže by ste mi úsmev z tváre museli brať preč asi iba násilím 😀

Outfit: šaty, slippers – Answear.sk, klobúk – Pieces, náušnice – Six, okuliare – Optika Neovízia