Friends Are the best Therapy

My shopaholičky často a rady hovoríme, že nakupovanie je najlepšia terapia na čokoľvek. A je to sčasti pravda. Pri nákupoch si vieme oddýchnuť a na chvíľu utiecť od vštkých problémov ku krajším, jednoduchším veciam. Keď mám toho príliš veľa a nejakým zázrakom sa mi konečne uvoľní kúsok času na malý výlet či oddych, aj ja často zamierim do obchodov, ale nie celkom kvôli samotnému nakupovaniu. Do auta si totiž vždy pozvem kamarátky, s ktorými zamierime za hranice, preč od mailov, telefonátov, povinností a ťažkostí. A samotná cesta je pre nás cieľom hádam viac ako plné tašky oblečenia v kufri.

Tento post som vám chcela napísať už hádam pred mesiacom a pol, no všetko, čo sa medzitým udialo a kopa práce, ktorá nasledovala, ma celkom spomalili. Tieto fotky vznikli na jednom výnimočnom shoppingovom výlete, keď ma prišla do Bratislavy navštíviť moja „malá“ sesternica. Je odo mňa o 5 rokov mladšia, no asi o hlavu vyššia, čo vám budem hovoriť. Prechádzala práve jedným z najťažších období v živote a po hodinách rozprávania pri káve a víne som sa rozhodla, že je čas trochu si vyvetrať hlavu. Do rozkošného BMW 220i, ktoré som práve testovala, som zbalila aj moju krásnu blonďavú kamošku Gutinku, s ktorou sme sa spoznali vďaka Kávičkárom. Keďže je Guťka podobne „skladná“ ako ja, nevadilo jej viezť sa na zadných sedadlách a celú cestu trvdila, že má kopec miesta. Úprimne, keby si tam sadol môj (takmer dvojmetrový) Peťo, asi by nebol taký vysmiaty, ale my dievčatá sme stále v pohode, nie? Keďže bola vonku stále zima, plátenú strechu sme chtiac-nechtiac museli nechať zatiahnutú, no na štýle a nálade nám to jednoznačne neubralo.

Vybrali sme sa do Primarku v G3 Shopping Center pri Viedni, kam chodím veľmi rada. Ani vám však nejdem hovoriť, čo všetko sme nakúpili, lebo obsah našich tašiek tentoraz vôbec nebol podstatný. Najlepšia na celom dni totiž bola moja spoločnosť. Dievčatá, pri ktorých sa nemusím na nič hrať, môžem byť sama sebou, s ktorými sa môžeme rozprávať o všetkom a o ničom zároveň. Bol to deň, keď som si opäť uvedomila, aké dôležité je nájsť si v živote čo najviac ľudí, pri ktorých sa naozaj nemusíte na nič hrať. Môžete im úprimne povedať, ako sa máte, čo vás trápi, ale budú sa s vami aj úprimne tešiť zo všetkých vašich úspechov. Čo je ešte vzácnejšie, ako keď vás niekto poklepe po pleci a vypočuje, ak máte problém. V poslednej dobe som totiž mala pocit, že som už unavená zo stretnutí s „kamarátmi“ a známymi, s ktorými si po prvých pár minútach nemám čo povedať. Nie som jedna z tých, ktorých by bavilo rozprávať sa dve hodiny oničom – o šatách, topánkach, dovolenkách, kolegyniach, klebetách… Aby som sa cítila komfortne a uvoľnene, potrebujem k tomu aj hodnotnú konverzáciu a tá by jednoducho mala byť aj o niečom inom ako len o outfitoch. Nehovorím, že sa musíme vždy baviť o politike či filozofoch, no nemám už trpezlivosť na ľudí, ktorí nemajú na nič názor.

Aj preto ma tento výlet extra potešil a poviem vám úprimne, zdá sa mi, že to bolo už tak dávno! Asi by som potrebovala ďalší… Baby, kam pôjdeme najbližšie? 🙂

Outfit: sveter – Modabazar.sk, šaty – F&F, pančuchy – Bepon, lodičky – Topankovo.sk, kabelka – ALDO, okuliare – Polaroid