A picnic fantasy

Poznáte ten pocit, keď sa zdá, že život iných ľudí je jednoducho dokonalý? Špeciálne cez ich Instagram či blog… Keď to vyzerá, že si stále vedia nájsť čas, aby si užívali chvíľku pokoja pri najkrajších západoch slnka, dali si pestrofarebný koktejl pri najúžasnejšom bazéne alebo vždy mali absolútne dokonalý šatník? Všetci dobre vieme, že skutočný život ani zďaleka nevyzerá tak, ako tie prekrásne Instagramové posty. No napriek tomu nás dokážu namotať. Aj keď si stále hovorím, že „viem lepšie“ a mala by som mať rozum a vysielať do sveta realistickejší obraz, tentokrát som sa rozhodla, že vysnívanému obrázku dám trochu šancu.

Mohla som to len vďaka neskutočne talentovanej fotografke Katke Sedlákovej, ktorá si našla čas a vydala sa so mnou na lov za jarnou prírodou. Vedela som, že z jej foťáku nevyjdú iné ako dokonalé zasnené fotografie, a tak som sa rozhodla, že vám teda opíšem, ako takéto prekrásne zábery vznikajú. Po technickej stránke vám veľa nepoviem, tá bola výlučne v rukách fotografky a jej výbavy, no ani takýto piknik sa vám v skutočnosti naozaj neprihodí „len tak“.

Povedzme si úprimne: našli ste si už niekedy čas, aby ste sa v meste vybrali s plným košíkom dobrôt v romantických šatičkách len tak sa pohodiť pod rozkvitnutý strom a čítať si knižku, zatiaľ čo si vychutnávate vychladené bublinky? Nie? Myslela som si. Nestalo sa to totiž ani mne, a to mám v sebe dušu romantickej hrdinky a obrovskú dávku predstavivosti. Naozaj to však funguje úplne inak. Doma síce máme krásny prútený piknikový kôš, aj nejaká pekná deka by sa našla. No na pikniky máme čas len cez víkend, a vtedy musíme stíhať robiť aj tisíc iných vecí. A keď už teda idea pikniku naberie nejaké reálnejšie krivky, určite by som sa naň nevybrala sama. Čo nechám mojich chlapcov samých doma? To v žiadnom prípade.

To už hneď z princípu vyhadzuje z romantickej predstavy knižku, ktorú si v spoločnosti najbližších len tak čítať nebudem, že? Hádajte, koľko krát som môjho drahého za 2,5 roka v Bratislave vytiahla na romantický piknik? RAZ. A keďže som vtedy tiež vytiahla foťák, že teda spojíme príjemné s užitočným, keď už je tak pekne a všetko, tak ma teda Petík nafotil a zavelil: Už môžeme ísť? Mňa to už nebaví… No, tak. Silní romantici sme, čo vám budem…

Každopádne, pikniky sú najlepšie v uvoľnenej atmosfére, keď sa naozaj nikam nemusíte ponáhľať a v neposlednom rade aj v pohodlnom oblečení. Teda nie v krátkych šatách či sukni, na ktorú pri každom pohybe musíte dávať pozor 🙂 Tieto krásne fotky teda vznikli úplne normálne NAPLÁNOVANE. S Katkou sme si dali rande, vybrali sa do parku, našli krásne rozkvitnuté stromy, pri ktorých práve nikto nebol, naaranžovali sme deku, košík a ja aj sama seba a Katka úžasne fotila. A potom sme, v takej skutočnej busy fashion museli utekať za ďalšími povinnosťami.

Ale je pravda, že tieto obrázky zvečnili moju dávnu predstavu o živote vo veľkomeste. Ako dievča z malého 25-tisícového mesta „na konci sveta“, ktoré bolo ďaleko od všetkého, som vždy túžila žiť v centre diania. A aj keď mi zatiaľ Londýn či New York nevyšiel, ani Bratislava nie je na zahodenie, najmä v takomto dokonalom počasí. Milujem sa bicyklovať po Starom meste a pozerať sa hore, aby som si užila historickú architektúru, akú dnes už nikto nerobí. Milujem spojenie starého a nového (nie v jednej budove), milujem prechádzky po nábreží Dunaja a z mojich mesiacov v Londýne som si domov priniesla novoobjavenú lásku k mestským parkom. U nás v Trebišove máme nádherný obrovský park, ktorý málokto poriadne využíva. Deti sa tam hrajú, prechádzajú sa tam rodičia s kočíkmi, ale to je asi tak všetko. Nikdy tam nevidíte to, čo som si zamilovala v Anglicku – dospelých ľudí len tak si užívajúcich každú voľnú chvíľu, pokojne aj cez obednú prestávku či po práci v parku na tráve, na deke, s knihou v ruke, s novinami, s kamarátmi, s rýchlou „take-out“ večerou, s frisbee či futbalkou. V Londýne si pokojne sadnete na akýkoľvek trávnik v ktoromkoľvek parku a čítate si knižku, len tak, sám, lebo môžete. U nás môžete tiež, no učíme sa to veľmi pomaly. U nás sú zatiaľ parky stále najmä pre deti, psíčkarov a dôchodcov na lavičkách. No vždy, keď môžem, sa k nim s veľkou radosťou pridám, i keď tých chvíľ na čítanie knihy pod rozkvitnutou čerešňou teda nie je tak veľa, ako by som dúfala.

Aká je vaša Instagram fantázia? Čo by ste chceli skúsiť a zachytiť?

PS: Je to neporovnateľný a neskutočný zážitok fotiť s niekým, kto naozaj vie, čo robí a má dokonalú predstavivosť i vybavenie, aby zachytil realitu doslova v tom najkrajšom svetle. Určite ste si aj vy všimli ten rozdiel, keď svoje posty fotíme s drahým sami a keď mi pomáha skutočný profi fotograf, a tieto zábery nie sú výnimkou. Katku zo srdca odporúčam, robí prenádherné rodinné či svadobné fotenia i obrázky len tak, pre radosť! <3

Môj outfit: šaty – modabazar.sk, topánky – Primark, prútený košík/kabelka – ZOOT.sk, okuliare – Primark. Za chutnejšie popoludnie ďakujem nealko Hubertu 🙂