A little Miss Diary

Súčasťou mojej práce pre agentúru je z času na čas pokrývať aj podujatia, akým je Miss Slovensko. Okrem nich chodievam na módne prehliadky, čo ma väčšinu času veľmi baví, a potom sú tu ešte sem-tam aj zaujímavé koncerty, predstavenia alebo vtipné tlačovky (moja obľúbená – so far – bola tá o suchom oku. Áno. Vážne.). To všetko patrí k radostiam práce pre redakciu zaujímavostí, pod ktorú patrí všetko, čo sa do ostatných redakcií nevojde 🙂

Posledné tri roky som teda pravidelnou hostkou na prenose aj afterpárty Miss Slovensko, na ktoré stále dostanem lístok pre moju +1. Tento rok sme sa ale na Misske zišli veľmi zaujímavá partia – ja, kamarátka z konkurenčnej agentúry (áno, áno, stále sa bavíme) a naši kamaráti, pre ktorých to na Misske bola tento rok premiéra. A keď už sme pri tom, pre mojich kamarátov to bola aj premiéra na natáčaní priameho prenosu, čo zvykne byť ozaj celkom zábavné, najmä ak vám režisér začne kázať, aby ste tlieskali hlasnejšie alebo sa bavili, aj keď niečo veľmi zábavné nie je 🙂 O tom potom.

Neviem ako sa cítia ostatní z našej malej partie, pre mňa boli však najväčším zážitkom samotné prípravy na „slávnostný večer“. U mňa to titiž s prípravami na večernú akciu vyzerá asi takto: 5-7 min. premýšľam nad tým, čo si oblečiem, 3 min. dávam doplnkom a topánkam a najdlhšie mi trvá asi česanie a maľovanie, ktoré ma vôbec nebaví 🙂 Zato môj kamarát, ktorého pre potreby tohto príspevku nazveme len Jano, sa na veľavýznamnú Miss pripravoval priebežne celý týždeň, aj keď ešte nebolo isté, že na ňu naozaj pôjde. V piatok pred udalosťou celý deň vyberal ten správny oblek a košeľu, kúpil si nové topánky (ako inak), ktoré boli zrejme drahšie ako všetky 3 páry našich babských topánok dohromady a celú sobotu pred prenosom stále riešil svoj outfit do najmenšieho detailu. Asi 6x sa ma prišiel spýtať, či sa táto košeľa k jeho outfitu ozaj hodí a ja som si nevedela predstaviť, čo by asi robil, keby sa okrem obliekania musel ešte aj učesať či nalíčiť, aby vyzeral trochu k svetu 🙂

Keď sme už mali o chlapa postarané, nám trom babám sa gentlemantsky odvďačil pohárom šampanského, bez ktorého takýto večer (samozrejme) odštartovať nemohol! Po povinnej „selfie“ vo výťahu, ktorá sa zjavne stáva väčším hitom medzi bežnou populáciou zo dňa na deň, sme už nasadli do taxíka a fičali do Incheby. Tam sme po strastiplnej a sťažnosťami preplnenej ceste od auta k vchodu (vo vysokých ihličkách a chladnom počasí je to dlhšia a namáhavejšia trasa, ako sa zdá) sme sa konečne dostali dovnútra a mohli sme si bezstarostne vychutnávať pohľady na bratislavskú „smotánku“. Zhodnotili sme, že sme si outfity v štýle „smart casual“ (ani príliš, ani málo) vybrali celkom vhodne, keď sa okolo nás prešli dámy a páni v legínach a tričku, rifliach i večernej róbe. Aj keď mi v prvom momente pri pohľade na moje „hot“ pink šaty v tme nebolo všetko jedno, v priebehu večera som sa s mojou úlohou zvýrazňovačky a poistného reflexného prvku skupiny pri prípadných ťažkostiach akosi zmierila 🙂

Pri opise našich skupinových zážitkov sa na chvíľku pozastavím a úplne osobne a ľudsky, aj z pohľadu emancipovanej ženy 21. storočia zhodnotím v zopár bodoch finálový večer Miss Slovensko 2014:

  • finalistky súťaží krásy na Slovensku (a možno aj vo svete, neviem) sú čoraz chudšie! Nie som si istá, že to je ten správny odkaz, ktorý chcú organizátori posielať mladým dospievajúcim dievčatám, na ktoré tieto súťaže a mediálne výstupy vplývajú najviac. Ktovie, ako dlho bude trvať, kým sa nad tým „niekto hore“ poriadne zamyslí…
  • namiesto domácich dizajnérov tento rok organizátori do pripravovania módnej šou zapojili bývalé Missky. Úprimne povedané, môžu byť šikovné ako chcú, ale toto nebol dobrý nápad…
  • last but not least – poviem to, ako to naozaj je. Erotická spodná bielizeň, ktorá patrí tak nanajvýš do spálne či erotických časopisov, nemá čo robiť v priamom prenose na finalistkách, z ktorých niektoré ledva dosiahli plnoletosť a majú prezentovať krásu a noblesu žien! Ak si organizátori myslia, že z nich už doteraz nespravili objekt mužských túžob (a nemiestnych predstáv), mýlia sa. Plavky a vyzývavé oblečenie naozaj úplne stačia. Takéto sexistické posolstvá týmto mladým dievčatám na začiatku modelingovej kariéry ťažko pomôžu – jedine ak najvyššou métou organizátorov je dostať dievčatá do pánskych magazínov a klubov… Potom pardón.
  • nepochopila som celkom prečo sa organizátori rozhodli obliecť finalistky na záver galavečera do bielych večerných šiat, ktoré boli podľa mňa v mnohých prípadoch jednoducho svadobné. Na pódium, kde sa majú dievčatá ukázať v najlepšom svetle, sa táto neutrálna nevinná farba podľa mňa nehodila, nehovoriac o bojovej úlohe, ktorú mali pred sebou fotografi…
Okrem výhrad, ktoré k niektorým častiam súťaže mám, sa, myslím, moja spoločnosť zabávala celkom dôstojne. Na afterpárty vydržali tak dlho, až im barman nechal celú fľašu od vína, lebo už nevládal stáť na nohách a z hotela odchádzali s poslednými „spoločensky unavenými“ slovenskými celebritami. Síce nemáme fotky o zrkadlo z toalety alebo odfotené topánky na stole, zážitky však moji spoločníci budú svojim kolegom a kamošom hovoriť asi po zvyšok budúceho týždňa :))

Uznajte sami, či by ste pustili svoju 18-ročnú dcéru na renomovanú súťaž, keby ste ju zrazu videli takto: